Uhádli ste, reč je o svätom Martinovi. Očakávame ho, samozrejme na bielom koni.. Ale ako sme už spomenuli, svoje povinnosti má Martin takpovediac "na háku" a plní si ich, ako sa mu zachce. Spolu s prírodou sú popletení aj nositelia ľudových pranostík a tradícií. K novembru sa odpradávna viažu priadky. Začínali sa od 1. novembra a trvali do konca fašiangov. Dievčatá, ktoré na ne chodievali, mali najmenej 15 rokov a po prvýkrát prišli nie vtedy, keď sa im chcelo, ale keď ich vypýtali staršie kamarátky. Na priadkach bol čas nielen na prácu, ale aj na zábavu.
Dievčatá priadli hneď zvečera, keď boli čulé. Driemoty potom premáhali rozprávaním tajomných príbehov a úplne ospalosť prešla, keď prišli mládenci. Tí zvykli chodiť v takzvané dievocké dni, ktorými boli utorok a štvrtok. V niektorých oblastiach zavítali medzi priadky aj v iné dni, no nikdy vraj nie v piatok. Inde zas platil zákaz pre ženy, ktoré nemohli priasť vo štvrtok a v sobotu, lebo by im vraj počas letných prác začali hnisať prsty. Nuž, časy sa menia a naše zvyky s nimi. Namiesto nás pradú stroje a príležitostí na stretnutia, akými boli aj priadky, máme stále málo. Nastanú dlhé zimné večery a veselé priadky našich starých materí nahradí televízny program. Dozvieme sa síce viac užitočných a dôležitejších informácií ako ony vtedy, ale zábavy a tepla aj uprostred treskúcej zimy zažijeme určite menej.
