Dvadsaťročná nemecká dobrovoľníčka, ktorá bola na Slovensku jeden rok. Jeden rok naplnený stretnutiami s mladými ľuďmi nielen zo Slovenska, ale tiež z celej Európy. Išlo o mládežnícke výmeny a iné aktivity podporené Európskou Úniou programom Mládež.
Boli to práve mládežnícke výmeny a tábory, čo sa Annelie najviac páčilo počas roku na Slovensku. A obidve časti podujatí - príprava aj realizácia. Keď porozmýšľala, aký najzábavnejší zážitok prežila, bol to karneval pre deti počas letného tábora, kde Rafael, španielsky dobrovoľník, preoblečený za tancujúceho Johna Travoltu, Sylvain, francúzsky dobrovoľník a ďalšia vedúca Elena, hrali bláznivé hry. So zaviazanými očami a oblečení v maskách sa triafali uterákmi a Annelie sa nemohla prestať smiať.
Teraz sedíme v KERICu a rozprávame sa o jej spomienkach na pobyt na Slovensku. Pije kávu, aby sa prebrala. Je typ človeka, ktorý vždy rozmýšľa nad viacerými vecami a má veľa práce. Čoskoro ju čaká návrat do Nemecka a tak sa obzerá späť na rok plný cestovania a spoznávania. Jej najobľúbenejšími mestami, ktoré navštívila, boli Gdaňsk a Budapešť. Na Slovensku si obľúbila prírodu a Slovenský raj. Počas návštevy východného Slovenska okrem iného videla aj to, v akých podmienkach žijú Rómovia.
Annelie sa počas prvého mesiacu na Slovensku cítila stratená, ale s pomocou ostatných dobrovoľníkov v Čadci, Sylvaina a Rafaela a slovenských pracovníkov KERICu spoznala veľa nových ľudí a dostala sa do životného štýlu Slovákov. Veľmi sa chcela naučiť slovenčinu. Prvých 6 mesiacov však veľmi ťažko porozumela Slovákom a frustrovalo ju to. Po roku sa jej slovenčina zlepšila natoľko, že teraz rozpráva po slovensky bez akýchkoľvek problémov. Možno aj vďaka hodinám slovenčiny, ktorými začínal jej pracovný deň v KERICu. Bez slovníka a gramatiky sa Annelie naučila plynulo rozprávať po slovensky. Jej bežný pracovný deň pokračoval výučbou nemčiny, obedom v školskej jedálni a prípravnými stretnutiami na niektorú výmenu alebo tábor.
Pomáhala aj mladým ľuďom na Slovensku, ktorí chceli cestovať do zahraničia ako ona, nájsť vhodný dobrovoľnícky projekt niekde v Európe. Medzinárodný rozmer aktivít, výmeny s mladými ľuďmi z iných krajín, to je to, čo bude Annelie chýbať najviac z tohto roku na Slovensku. Myslí si, že keď sa vráti do Nemecka, nebude okolo nej toľko cudzincov, ale môže používať svoje motto na svojich cestách k novým výzvam: "Je vždy cesta, kam ísť a robiť to zábavne."preložila
Autor: Miriam Petríková