Slováci preto nemôžu znížiť cenu na úroveň dovážaných výrobkov. Tie domáce potom nejdú na odbyt, tržby klesajú. S podobnými problémami sa pasuje aj Konzerváreň Turzovka, spol. s r. o. Z roka na rok ubúdajú komodity, ktoré spracúvajú. Túto sezónu sú to napríklad jahody, uhorky či kvasená kapusta. Lacné jahody v konzerve sa dovážajú, pestovateľom sa neoplatí pestovať uhorky a kapusta sa za pár korún vozí z Poľska. Sezóna v konzervárni sa začala spracovaním čerešní 26. júna, čo je oproti minulým rokom takmer o mesiac neskôr. Nasledovali ringloty, slivky, marhule, hrušky, jablká a čučoriedky. Čučoriedok bolo na Kysuciach málo, spoľahnúť sa teda museli na dodávateľov z Oravy a Turca. V tomto čase spracúvajú zeleninové šaláty. Vyrábajú ich päť druhov. Podstatnú časť odberateľov tvorili zariadenia závodného stravovania, nemocničné, armádne či školské jedálne. Je ich stále menej, respektíve ich kapacita sa zmenšuje a mnohé do rozpočtu na stravnú jednotku nevmestia šaláty či kompóty. Ak hlavné jedlo niečím spestria, tak je to čerstvá zelenina, ktorá je podstatne lacnejšia. Do súkromných komôr toho Slovač veľa nenakúpi, sociálna situácia nie je dobrá, v rámci šetrenia sme vždy skôr svojpomocne zavárali, kvasili, konzervovali. Aj napriek rokmi overenej kvalite, tomu, že konzervujú výhradne do sklenených obalov, kde ju zákazník zbadá na prvý pohľad, širokému sortimentu, doplneného o populárne DIA výrobky, nevidí konateľka spoločnosti Konzerváreň Turzovka Emília Dlhopolčeková budúcnosť konzervárenského priemyslu ružovo, čo je napokon pohľad viacerých, ktorí v tejto oblasti vyrábajú. Akékoľvek národné povedomie, ktoré v nás prebúdza snahu podporovať domácich výrobcov tým, že budeme kupovať ich výrobky, potlačí koruna ušetrená koruna pri kúpe, napríklad, zahraničného výrobku. No dovážané výrobky nie vždy hrajú s tými domácimi fér hru.
