Turzovka - "Táto robota ma napĺňa. Vždy som chcela pracovať s deťmi. Som tu už osem rokov. Je to krásne, keď vidíte, aké sú deti šťastné, keď sa im podarí to, či ono.
19. okt 2004 o 0:00 Iveta Hažíková
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Naučia sa tu kresliť, modelovať a ďalšie zaujímavé veci. Fungujú tu rôzne krúžky. Spod rúk našich detí vychádzajú skutočne krásne veci. Pozrite, aj tieto hlinené mačky urobili ony. Máme tu totiž aj vypaľovaciu pec," s nadšením hovorí sestrička odetá v rehoľnom rúchu a ukazuje nám množstvo fotografií. Zároveň pokračuje v rozprávaní: "Z čoho máme veľkú radosť, je to, že aj keď opustia brány našej školy, rady sa sem vracajú," hovorí sestra Benedikta, zástupkyňa riaditeľky Spojenej špeciálnej základnej školy internátnej sv. Jozefa v Turzovke. Vysvetľuje, že pod jednou strechou funguje špeciálna materská škola, ktorú navštevuje 8 detí, špeciálna základná škola so šiestimi triedami, kde sa učí 43 detí a ešte praktická škola s ďalšími desiatimi deťmi. Niektoré sem dochádzajú denne, ďalšie tu našli svoj domov. Sestra Benedikta hovorí o transformácii, v rámci ktorej začne fungovať od l. januára budúceho roku aj Detský domov sv. Jozefa. "Hlavným cieľom je vytvoriť deťom prostredie, ktoré by najviac zodpovedalo štandardnej rodine. Zabezpečovať im okrem materiálnych potrieb i také podmienky, kde by sa mohla rozvíjať a rásť ich osobnosť po stránke emocionálnej, charakterovej, mentálnej, sociálnej. Chceme viesť deti k samostatnosti a zodpovednosti. Aby spoločne s vychovávateľmi vykonávali všetky domáce práce (varenie, upratovanie, pracovné návyky apod.). Tiež sa učili hospodáriť s peniazmi, viesť domácnosť a plánovať si reálne ciele. Postupne ich budeme takto pripravovať na integráciu. Chceme spolupracovať s ich biologickými rodičmi, aby sa narušené putá mohli časom opäť spojiť. Ku každému dieťaťu sa musí pristupovať individuálne," rozpráva sestra Benedikta. Dozvedeli sme sa, že takáto škola je ojedinelá na Slovensku. V súčasnosti v nej pracuje 48 zamestnancov a 3 rehoľné sestry. Budova školy bola v roku 1991 po 40-tich rokoch vrátená sestrám z Kongregácie sv. Cyrila a Metoda. O jej výstavbu sa v roku 1933 najväčšou mierou zaslúžil vtedajší turzovský farár, dekan Karol Točík. Od toho času až dodnes plní svoj pôvodný účel - poskytuje prístrešie sirotám, opusteným a chorým. Ročne tam vychovávajú okolo 60 detí vo veku 3 do 18 až 19 rokov. "Život u nás nezaniká ani počas vianočných, či veľkonočných sviatkov, jarných či letných prázdnin. Naše Vianoce nie sú odlišné od Vianoc v rodine. Deti sa tešia rôznym akciám - karnevalu, kultúrnym vystúpeniam, športovo-pohybovým aktivitám, či súťažiam. Svoju šikovnosť môžu prezentovať v škole i na verejnosti. Spolupracujeme s mestom, mestským kultúrnym strediskom, Stružielkou, s charitatívnymi organizáciami, ktoré nám pomáhajú pri organizovaní letných rekreačno-rehabilitačných pobytov i pri umiestňovaní detí po skončení pobytu. Potom odchádzajú ťažie postihnutí chlapci do ústavov pre dospelých, tí, ktorí sú na tom mentálne lepšie do ústavu v Radošinej ktorý patrí Komunite kráľovnej pokoja. Majú tam vlastné hospodárstvo, žijú v spoločenstve, snažia sa starať sa sami o seba. Dievčatá zasa do podobných zariadení v Kremnici a Banskej Bystrici." Sestra Benedikta dodáva, že v ich zariadení veľký dôraz kladú na to, aby sa u nich deti cítili dobre. Aby vedeli, že sa zaujímajú o ich potreby. Prežívajú s nimi ich problémy, snažia sa im nahradiť chýbajúcu rodičovskú lásku. Cieľom je aj pripraviť ich na začlenenie do spoločnosti do takej miery, aby sa po skončení dochádzky do školy mohli stať jej plnohodnotnými členmi, ktorí sú schopní postarať sa o seba.
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.