Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Ako vznikli šľachtické majetky

Po vzniku Uhorska bolo celé územie štátu, všetka pôda v krajine, majetkom panovníckeho rodu Arpádovcov (tzv.patrimoniálny štát). Organizačno - správnu sústavu tvorili kráľovské komitáty, ktorých obvody boli vymedzené pevnými geografickými bodmi.

Za prvého uhorského panovníka Štefana I. existovalo 45 komitátov, na Slovensku boli ich sídla v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Honte, Zemplíne, Novohrade a Ostrihome, pričom išlo ešte o staroslovanské správne centrá. Rozširovaním Uhorska, kolonizáciou, sa do polovice 12. storočia ich počet rozšíril na 72. Strediskami komitátov - hradných obvodov - boli kráľovské hrady, na ktorých mali svoje sídla kráľovskí hradní župani (podľa novej terminológie špáni), zástupcovia panovníka v oblasti hospodárskej, vojenskej, súdnickej. Tieto hrady bývali najvýznamnejšími a najdôležitejšími strategickými miestami, oblasťou hradského súdnictva, obchodnej činnosti, remeselníckeho života.

Skryť Vypnúť reklamu

V období približne do konca 12. storočia absolútne prevažovala kráľovská držba pôdy. Jej oveľa menšími výmerami disponovali príslušníci starých rodov, svoje majetky rozmnožovali početnými darovaniami v neskoršom období. Pôdu mohli na základe kráľovských donácií získať aj služobníci panovníka v kráľovských komitátoch, hradní vojaci (jobagióni), najprv do smrti, potom dedične. Tak sa vytvárali majetky šľachty ako osobitnej skupiny obyvateľstva, ktorá bola v službách panovníka, vyňatá z kompetencie súdov, podliehala len kráľovi, neplatila dane a bola mu povinná vojenskou službou. Pozemkové vlastníctvo získavala aj cirkev.

Na prelome 12./13. storočia kráľovské majetky aj napriek stálej prevahe stále ubúdali a rástol počet šľachtických a cirkevných majetkov. To sa ešte zhoršilo v priebehu prvej polovice 13. storočia, kedy sa vďaka neuváženej donačnej politike Ondreja II. začala rýchlo rozpadať prevažujúca kráľovská držba pôdy a vzrastala moc šľachty.
V prvej polovici 13. storočia existovalo na okraji Trenčianskeho komitátu panstvo Varín, ktorého hranice na západe zasahovali asi až po stredný tok rieky Kysuce. Bolo kráľovským majetkom, do súkromných rúk sa dostalo pred rokom 1235, v roku 1267 ho jeho majiteľ, trenčiansky župan Jakub vymenil spolu s Tepličkou a Žilinou s Balašovcami za hrad Oravu a menšie majetky v Turci a Orave. Na území Varína ležal hrad, neskôr, po vzniku Strečna, nazývaný Starý hrad. Hrad Varín mal v prvej polovici 13. storočia v tejto oblasti funkciu pohraničnej pevnosti kráľovstva, mýtnej stanice, ochrancu obchodnej cesty a bol aj jediným kráľovským hradom v tejto oblasti, ktorý ovládal žilinskú a tým aj kysuckú kotlinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá priama správa o darovaní majetku na území Kysúc pochádza z roku 1244, kedy zem na pravom brehu rieky Kysuca získal od Bela IV. Bohumír, syn Sebeslava. Ide o územie medzi Kysucou, riečkou Divinka a potokom Vranie, ktoré sa po Bohumírovej smrti dostalo naspäť do kráľovských rúk. O desať rokov sa predmetom donácie stala zem Jesesin, patriaca ku kráľovskému hradu Trenčín. Daroval ju svojim verným Michalovi zo Zvolena a Detrikovi so Spiša Belo IV. Nešlo už zrejme o celý majetok Kysuca, ale len jeho časť patriacu k osade tohto mena, ktorá susedila so zemou Varín. Na ľavom brehu Kysuce existovala už pred 13. storočí Radoľa, pôvodne kráľovský majetok, ktorý sa v 13. storočí mohol stať majetkom Balašovcov.
Podľa metácie z roku 1244 zem Kysuca nesiahala až po sútok Kysuce s Váhom, preto tu možno predpokladať existenciu Chlmca a Budatína. Je pravdepodobné, že ich územie, ležiace na oboch brehoch Kysuce, bolo vzhľadom na svoj strategický význam (prechod hlavnej cesty cez riečny tok) ponechané v kráľovských rukách a snáď tu už stáli zárodky budúceho hradu. Už v druhej polovici 13. storočia sa okolo tohto hradu, ktorý sa na konci storočia dostal do vlastníctva Bittera, majiteľa Žiliny, sformovalo hradné panstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Na začiatku 14. storočia sa celá Trenčianska stolica dostala do rúk Matúša Čáka a až po jeho smrti roku 1321 sa obnovila držba kráľovských majetkov. Hrad Budatín ostal tiež v kráľovských rukách, v roku 1336 bol jeho kastelánom Eliáš, syn Matúša zo Súľova, v roku 1384 Mikuláš a Štefan, synovia Pošvu, kráľovskí komesi strečnianskeho pohraničného dištriktu. Panstvo Budatín sa rozprestieralo len západne od rieky Kysuca a patrilo k nemu iba malé územie. V roku 1358 bolo spolu so Strečnom a Kysuckým Novým Mestom v držbe Mikuláša Zecha.
Strečno sa prvýkrát spomína v roku 1321 ako mýtne miesto. Hrad tu vtedy pravdepodobne ešte nestál, ale vznikol čoskoro na ochranu mýtnej stanice. V roku 1358 sa spomína kastelán Strečna, zmienka priamo o hrade je z roku 1384. Jeho majetky sa pôvodne nachádzali len južne od Váhu v susedstve hradného panstva Lietava.
Varínske panstvo (a iné majetky) v roku 1323 vymenil Peter, syn Bittera so zvolenským županom Dončom za majetky v Novohrade a Honte. Ohraničené bolo na juhu Váhom, po Váhu šli hranice k hradu Budatín, po Kysuci až k poľským hraniciam a po nich k Orave. Významnejšie postavenie však začalo po svojom vzniku nadobúdať Strečno, ktoré bolo v kráľovských rukách a prebralo aj majetky Starého hradu. Na úkor Starého hradu sa rozšírilo aj Budatínske panstvo.

Hrad Strečno patril panovníkovi až do konca 14. storočia, v roku 1379 sa jeho majiteľom stal poľský šľachtic Sudivoj z Ostrorohu. Čoskoro (1424) bolo súčasťou vena kráľovnej Barbory, manželky Žigmunda Luxemburského, od polovice 15. storočia sa na ňom vystriedalo viacero majiteľov. V roku 1484 sa dostal do rúk Pavla Kinižiho, kapitána Horného Uhorska. Po jeho smrti (1494) sa o svoje práva prihlásili Pongrácovci, majitelia Starého hradu, ktorí dostali Strečno do zálohy ešte v roku 1443 za 12000 zlatých, ale vdova po Kinižim hrad ubránila. Z vtedy jestvujúcich obcí na Kysuciach patrili panstvu Strečno Oškerda a Snežnica, ale aj mesto Žilina s Krásnom, ktorého chotár zo začiatku 15. storočia zahrňoval územie od stredného toku Kysuce až po poľské hranice, vrátane Bystrickej doliny. Starému hradu z pôvodného rozsiahleho územia patrilo len niekoľko obcí vrátane (Považského) Chlmca a Tížiny.
Pôvodne len malé územie Budatínskeho panstva sa rozšírilo na pravom brehu Kysuce. Na čas sa spolu so Strečnom dostalo v roku 1429 do zálohy. V roku 1436 ho Žigmund Luxemburský daroval Jurajovi z Hatného, o jeho rozsahu sa dozvedáme z listiny z roku 1438, podľa ktorej sem patrili obce Budatín, Chlmec, Vranie, Dubie, Kysucký Lieskovec, Budatínska Lehota, Nesluša, Povina, Radola, Brodno, Zádubnie a mestečko Kysucké Nové Mesto. Keď v roku 1450 zomrel Rafael z Hatného, nezanechal dospelého potomka. Vdovu po ňom si vzal Gašpar Suňog z Jasenice a ako verný stúpenec kráľa Mateja dostal Budatín roku 1487 spolu so svojím synom Mojžišom.

Okrem hradných panstiev existovali na Kysuciach menšie zemianske majetky. V roku 1359 máme správu o zemianskom majetku v Rudine, ktorého majiteľ Konch bol povýšený do šľachtického stavu a v tomto roku dostal za verné služby aj Vadičov. Tiež Nesluša bola v roku 1367 v držbe magistra Mikuláša, syna Ladislava.
Možno teda skonštatovať, že v priebehu 15. storočia sa na Kysuciach zavŕšil proces premeny kráľovskej pôdy na majetky feudálov. Prvá polovica 16. storočia je obdobím sporov a zápasov šľachtických rodov o tvoriace sa feudálne domíniá v podmienkach rozháraných vnútorných pomerov, feudálnej anarchie, moháčskej katastrofy a dvojvládia. Až v roku 1547 sa po zápasoch s Podmanickými definitívnym pánom Strečna stal Mikuláš Kostka. V roku 1548 získali Suňogovci späť Budatínske panstvo, ktoré tiež zaujali Podmanickí. Starohradské panstvo vlastnili Pongrácovci.
Po rozpade kráľovskej držby pôdy sa zmenila aj funkcia kráľovských komitátov. Ich hranice sa síce príliš nezmenili, ale už neslúžili správe kráľovského majetku. Stali sa z nich šľachtické stolice, orgány šľachtickej samosprávy, do ktorej si šľachta volila svojich zástupcov. Stolice neobmedzene spravovali vlastné záležitosti (verejnú správu, súdnictvo) a zasahovali aj do celokrajinských záležitostí tým, že vysielali na snem svojich zástupcov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 011
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 770
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 444
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 292
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 853
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 797
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 287
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 204
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 074
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 944
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Pavol Praženec z Čadce sa polícii vyhýba

Čadčan je obvinený z prečinu zanedbania povinnej výživy.

59m
Škola ponúka množstvo benefitov. Okrem vlastnej autoškoly a autocvičiska, kde môžu žiaci získať za zaujímavých finančných podmienok vodičské oprávnenie skupiny B, majú  možnosť získať aj ďalšie certifikáty.

Patrí medzi tie väčšie stredné školy v regióne. Vo všetkých formách štúdia ju navštevuje okolo 500 žiakov s naozaj pestrým študentským životom. Reč je o Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline.

20. jan
Počas čakania sledovali vo Vysokej nad Kysucou televíziu.

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

12 h

Spolu za víkend otestovali vyše 28-tisíc ľudí.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

14 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

23 h

Už ste čítali?