Miss tínedžerka spred dvoch rokov, 19-ročná dievčina zo Skalitého, sa v čínskom Hang Hougu prebojovala do prvej päťky. Pred odchodom do Číny nám povedala: "Zatiaľ ešte nemám trému, cítim len stres. Beriem si modely podľa rozpisu, ktorý mi zabezpečila agentúra. Dvadsať percent vecí som si zaobstarala sama. Páči sa mi najmä biely odev, ktorý je doplnený o môj portrét, ktorý je nakreslený na vrchnej časti odevu. Urobila mi ho majiteľka agentúry Ivana Sojková, kresbu realizoval Ľuboš Šerík. Je to jednoduchý efektný odev doplnený o originálny kovaný šperk podľa návrhu agentúry a takisto o topánky, ktoré sú špirálovite točené okolo nohy a vytvárajú dojem, že sú ukované z jemného kovu. Myslím, že odev naozaj znázorňuje čistotu srdca a iskru originality ako aj pre Slovensko charakteristické drotárstvo."
Ľubomíra, inak vyučená kaderníčka, porotcov zaujala nielen promenádou v plavkách. Predstavila sa totiž aj v tradičnom čínskom úbore. Na obzore je podpísanie exkluzívneho kontraktu s čínskou modelingovou agentúrou.
V roku 2002 vyhrala Ľubomíra súťaž Teenagerka Slovensko, titul Teenagerka Kysúc, zároveň sa stala aj Teenagerka Foto. Na otázku, či ju to zmenilo, povedala: "Áno, zmenilo. Akosi rýchlejšie som dospela. Už nemám toľko priateľov. Je to aj o závisti."
Zároveň hovorí o práci v agentúre. Vysvetľuje, že niektoré dievčatá si pod pojmom modelka predstavujú to, že prídu do agentúry, vypíšu dotazník a tým to pre ne končí. Nech sa o ne niekto stará. Alebo že na prvej prehliadke ulovia podnikateľa a stanú sa vydržiavanou priateľkou. "V modelingu sa treba snažiť. Treba chodiť po castingoch. Na druhej strane, keď modelka vie, čo chce, je voči agentúre lojálna, agentúra ju vie posunúť.
Dievčatá rady preháňajú. Sú aj také, čo pred kamarátkami hovoria o tom, že chodia na castingy a robia modelky, ale nie je to tak. Ide najmä o výdrž. Je naivné si myslieť, že za týždeň bude z niekoho hviezda, že sa okamžite objaví na titulných stránkach. Niekedy nerozumiem, jednoducho nechápem, keď počujem, ako si to niektoré predstavujú. Ja som prešla množstvom castingov. Nie hneď sa mi začalo dariť. Nebolo to zo dňa na deň. Bolo to dosť ťažké. A ani jazyky som sa nenaučila za týždeň. Ale v agentúre sme si sadli ku káve a dohodli sme sa, čo mám robiť. Ako mám na sebe pracovať. Teraz vidím, že som urobila dobre, že som sa riadila radami. Uvedomila som si, čo naozaj chcem. Fakt to nie je jednoduché. Ale komu mám rozprávať, že sedím nad knihami? Komu mám hovoriť, že si musím veľa vecí odrieknuť? Ľudia veria tomu, čomu chcú veriť. Ja nechcem svoj život premárniť. Nič nie je zadarmo. Verím, že táto súťaž mi zmení život a posunie ma ďalej."
Pred odchodom do Číny si Ľubomíra verila. "Áno, verím si. Veď o čom by to bolo, keby som cestovala s presvedčením, že som len do počtu." Na otázku, čo ak na súťaži uspeje, odpovedala, že jednou z výhier je kontrakt, ktorý jej na dlhší čas zabezpečí prácu. Nuž, veríme, že táto pekná dievčina získa ešte ďalšie úspechy a bude vo svete robiť dobré meno nielen sebe, svojej krajine ale i svojmu rodisku - Kysuciam.
