Dnes, pätnásť rokov po "nežnej", sme svedkami jej nebývalého rozkvetu. Ako čerstvý príklad môže poslúžiť moja vlastná, trpká skúsenosť s jej aplikáciou v Sociálnej poisťovni v Čadci. V pondelok 13. septembra som do tejto ustanovizne prišiel, aby som pre svojho ťažko chorého, takmer imobilného 76-ročného otca vyžiadal výpis výšky dôchodku vyplateného za posledné tri roky. Slušne som zaklopal na príslušné dvere a vyslovil svoju požiadavku. Z úst fešnej mladej úradníčky som počul "odverklikovať" naučenú poučku, že vraj mnou požadovaný výpis môže vydať iba poberateľovi dôchodku. V prípade inej osoby musí mať táto písomné poverenie vo forme splnomocnenia.
Priznám sa, že v tej chvíli som takmer stratil sebakontrolu. Našťastie som sa dosť krotil, no i tak som si povedal, čo si o tom myslím. Mladú úradníčku podporila aj jej staršia kolegyňa, ktorá ma odporučila na vedúcu príslušného oddelenia. Šiel som. Čo myslíte, ako som pochodil? Navlas rovnako. Chápem. Bola by to veľmi zlá vedúca, keby svoje podriadené "nepodržala." Odvolávka na zákon sa mi zdá byť viac ako pritiahnutá za vlasy. Nemal by som nič proti striktnému dodržiavaniu litery príslušného zákona, keby som chcel v otcovom mene, bez jeho vedomia či splnomocnenia prevziať peniaze alebo nejaké cenné papiere. V tomto prípade však išlo iba o kus bezcenného zdrapu papiera, ktorý sa nehodí ani do inej veľmi potrebnej "ustanovizne," ale iba pre potreby ďalšej byrokratickej inštitúcie. Pýtam sa. Dokedy nám mienia úradníci platení, a nie zle, z našich daní, strpčovať život? Veď toto všetko nie je o zákone, ale o ľudskom prístupe človeka k človeku. Alebo nebodaj majú pracovníci štátnych inštitúcií v popise práce šikanovanie spoluobčanov?
Autor: jkk
