Na ich oddelení Radko ležal od 7. júla. "Stav pacienta bol dobrý, nenastali žiadne komplikácie. Dohojili sa mu menšie defekty na koži, teraz už len rehabilitovať, potom ho čakajú protézy. Radkovi dávam veľké šance, že bude opäť chodiť, aj keď žiaľ, už nie po vlastných," dodal primár.
"Boli sme sa za ním v Kováčovej pozrieť. Je tam spokojný, akurát sa učil chodiť na vozíku. Našiel si tam veľa kamarátov. Tamojší primár nám povedal, že tam pobudne do 15. októbra," povedala nám Radkova mama Anna Kučeríková. Doma sme ju síce našli samu, no povedala nám, že k nej na štyri hodiny chodia dve opatrovateľky. "Veľmi mi pomáhajú. Navaria mi, operú, umyjú ma, ožehlia bielizeň i poupratujú v byte. Bez nich by som bola stratená," pochvaľuje si ich pomoc. Na otázku, čo bude s Radkom, keď sa vráti, krčí plecami. "Sama neviem. Uvidíme, ako si zvykne na protézy. Je to silný chlapec, verím, že to dokáže. On hovorí, že chce ísť domov a zasa sa o mňa starať. No ak sa nebude vedieť postarať ani sám o seba, neviem, čo s ním bude," hovorí mama a dolu tvárou jej stekajú slzy. Tie od žiaľu vzápätí vystriedajú od šťastia. "Ani som neverila, že existuje toľko dobrých ľudí. Radkovi na konte pribúdajú peniaze. Poskladali sa mu aj bývalí spolužiaci, tunajšia charita mu takisto dala 6 tisíc korún. Viem, že aj pán Kondek i ďalší mu vložili peniaze na jeho vkladnú knižku. Pán Boh im zaplať. Keď sme ho boli v nedeľu navštíviť, kázal nám, až mu už zháňame topánky na protézy. Teší sa, kedy bude zasa chodiť," dodáva mama. Ako každá matka, aj ona túži po tom, aby sa jej milovaný syn čím skôr vrátil domov.
