A tá sa bude chrániť čoraz viac. Aj preto by sa postupne malo praktizovať len spopolňovanie mŕtvych. So vstupom Slovenska do Európskej únie sa sprísnia podmienky pochovávania mŕtvych do zeme," hovorí Vincent Francl, majiteľ firmy Funeral, s.r.o. v Žiline. Podľa jeho slov doby, kedy boli predstavitelia cirkvi proti kremácii, pominuli, aj v ich krematóriu už "spopolnili" farárov či mníšky.
Hovorí, že aj o päťdesiat rokov bude možné podľa záznamov zistiť presný deň či hodinu spopolnenia. Pec je totiž riadená počítačom. "Chceli s nami spolupracovať aj firmy z Poľska. Museli sme ich však odmietnuť. Išlo by totiž za mesiac asi o dvesto kremácií navyše. Potom by sme nemohli poskytovať promptné služby klientom z nášho kraja, museli by na spopolnenie svojich blízkych pomerne dlho čakať," hovorí V. Francl. Žilinské krematórium je v prevádzke nonstop. Od februára roku 2002 spopolnili 1 300 nebožtíkov. Aj toto leto mali viacero prípadov tragicky zosnulých, ktorí ukončili svoju životnú púť v cudzine. Išlo najmä o utopenia, infarkty či mozgové príhody.
Krematórium v Žiline otvorili 12. februára 2002. Pre ilustráciu, spopolnenie vyjde na zhruba 3900 korún. V cene je okrem samotnej kremácie aj úprava popola, obal a ďalšia manipulácia s urnou, kým je pripravená na výdaj, poštovné. V Žiline funguje zatiaľ jedna pec, ktorá kapacitne stačí. Denne sa v nej môže spáliť 20 nebohých. Podľa slov V. Francla pohrebné služby komplet u nich vyjdú na 6 až 7 tisíc korún. Na Kysuciach nie je až taký veľký záujem o kremáciu, aj keď v porovnaní s minulosťou interes o túto službu stúpol. Majiteľ firmy "Pohrebná služba Bytčánkovcov" v Turzovke Ján Bytčánek hovorí, že podľa ich štatistiky až 98 percent Kysučanov dáva prednosť pochovávaniu do zeme, len dve percenta idú na spopolnenie. Napriek nie príliš vysokej životnej úrovni ľudí žijúcich v tomto regióne, si na pohreby "potrpia".
Preto v ich predajni možno nájsť aj drahšie otváracie, dvojdielne rakvy. Ceny truhiel sa pohybujú od 3300 do 11 tisíc korún. Samozrejme, že sú prípady, keď nebožtíka nemá kto pochovať. Potom financie idú z obecnej či mestskej pokladnice. Majiteľ, ktorý v pohrebných službách pracuje už 22 rokov, spomína na zákazníkov, ktorí mali aj zvláštne požiadavky. Jeden dedko si napríklad prišiel kúpiť rakvu dopredu, pretože sa obával, že príbuzní by mu nekúpili "poriadnu". Dokonca si ju chcel odviezť vlakom. Ďalší si zasa prišiel objednať rakvu domov. Aj so sekerou, s ktorou sa chystal na svoju ženu. Kto mal v nej nájsť miesto posledného odpočinku, nebolo jasné. Ako hovorí Ján Bytčánek, bez potvrdenia o obhliadke mŕtveho zásadne svoj "tovar" nepredávajú. Nevyhoveli ani recesistovi, asi 30-ročnému mladíkovi, ktorý ich prišiel poprosiť, aby ho odfotografovali v truhle. Vyhnali ho s tým, že z "takýchto" vecí sa žarty nerobia. Keďže v správcovstve majú aj cintorín, spýtali sme sa na krádeže. Dozvedeli sme sa, že okrem nebožtíkov sa kradne všetko. Od pomníkov, svietnikov, krížov, kvetov, sviečok až po mydlo, ktoré dáva ich firma, aby si mohli návštevníci cintorína opláchnuť ruky. "Tých mydiel sa na cintoríne veru minie neúrekom," smeje sa J. Bytčánek.
Pred rozdelením republík väčšinou vozili zomrelých na spopolnenie do Ostravy. Potom už do Banskej Bystrice. Krematórium v Žiline kvôli bližšej doprave ušetrí rodine zomrelého niekoľko stoviek korún.
