Spolu s ňou žijú na lazoch len ďalší dvaja osadníci. Jej syn a švagor. Iné je to cez víkendy, keď do chalúp prídu chatári zo susednej Moravy. Z desiatich tamojších domov patria len dve "domácim". Samozrejme, že aj českí chalupári sú proti tomu, aby ich poslanci v parlamente schválili takzvanú režimovú zmluvu. Našťastie, poslanecká snemovňa parlamentu ČR 29. júna odročila schvaľovanie návrhu spomínanej zmluvy a vrátila ho zahraničnému výboru. V Korni sa však obávajú toho, že sa v budúcnosti sfunkčnia technické zábrany na slovensko-českej hranici, ktoré uplynulú jeseň postavila česká strana. Obyvatelia by už nemohli využívať skratku a museli by prekročiť hranicu cez oficiálny priechod v Klokočove - Bílej. Znamenalo by to prejsť 25 kilometrov navyše. O prácu by tak priši napríklad kočiši, ktorí v súčasnosti cez účelovú komunikáciu prechádzajúcu hranicou chodia s koňmi pracovať do Lesov ČR v Ostravici.
Veď ako by to bolo ísť s koňom toľké kilometre k hranici a potom? Čo s koňom? Aké povolenia by bolo treba? A o koľkej by museli vyraziť z domu, aby prišli včas do roboty? Takisto sa schválenia zákona obávajú sezónni robotníci a ďalší, ktorí pracujú v hutách a baniach na Morave. Všetci títo ľudia chodia skratkou a využívajú autobusovú zastávku na Konečnej, ktorá je už na českej strane. Nepomohlo by im, ani keby merali vyše hodinovú cestu do centra obce. Autobusová doprava zrušila viaceré spoje a tak od l. mája nepremáva na Ostravsko už žiadna priama linka.
Zátarasy by najviac skomplikovali život obyvateľom Korne a Klokočova a Starých Hamrov a Bílej na českej strane. Obyvatelia hraničnej oblasti sa najviac obávali toho, že od prvého mája začnú podľa pôvodných inštrukcií fungovať. Našťastie, dodnes sa tak nestalo. Podľa starostov by to spôsobilo vážne problémy chatárom, lesným podnikom a poľnohospodárom. Zátarasy totiž umiestnili predovšetkým na lesných cestách. Česká strana zatiaľ kroky na sfunkčnenie zábran nepodnikla a ľudia z Kysúc si vydýchli. Jediné, čo sa zmenilo, je, že jednu zo zábran v Klokočove posunuli o dvesto metrov nižšie. Išlo o najspornejšiu závoru, ktorá rozdeľovala do dvoch štátov dom a záhradu rodiny Zajacovcov.
Vráťme sa však do Korne. "Pred rozdelením republík išlo o spojnicu medzi dedinami Bíla (ČR) a Korňa. Potom sa stala stráženou hranicou, ktorú mala "pod palcom" cudzinecká polícia. Naši ľudia len ťažko pochopia , že potom, ako Česi a Slováci vstúpili do EÚ, občania nemôžu prestupovať hranicu hocikde. Ale tá pupočná šnúra je tu a ťažko je ju prerušiť. Hovorilo sa aj o tom, že českí chatári, ktorí sídlia v Korni, budú mať od závory kľúč a budú si ju môcť kedykoľvek otvoriť. Ale čo naši ľudia z osád napríklad U Bobeka, Krasuľovcov, Staníkovcov, Staňovcov a Grúňa, ako prídu k tomu oni? Oni by kľúč nedostali," hovorí starosta.
V Korni v súčasnosti žije 2233 ľudí, 20 percent práceschopného obyvateľstva pracuje na Morave. V obci je zhruba 900 domov, z toho je asi 300 chalúp, pričom väčšinu vlastnia občania Českej republiky.
"Dovoľte, aby som obyvateľov vašej obce i vás osobne ubezpečil, že sa aj naďalej budem zasadzovať o to, aby sme pri riešení otázok, spojených s režimom slovensko - českých hraníc spoločne s českou stranou hľadali také riešenia, ktoré nebudú narúšať občiansky komfort obyvateľov oboch našich krajín, a ktoré posilnia nadštandardný charakter našich vzťahov," píše sa okrem iného v odpovedi predsedu vlády SR M. Dzurindu na list starostu Korne J. Kontríka. Podpora slovenského premiéra je dôležitá, rozhodujúce však je, ako sa zachová česká strana. Veď práve z jej iniciatívy sa začali stavať zábrany na hraniciach. Kysučania sú proti. So susednou Moravou ich spája oveľa viac, ako len bývalá spoločná republika. Je to aj o priateľstve a dobrom susedstve. A to nechcú pokaziť. Ani jedni ani druhí. Lebo ako sa hovorí, dobrý sused, hotové šťastie. A keď ho ešte netreba hľadať ....