Dva roky dozadu vydali kysucké lesy metráky húb. No ešte príde august, bude babie leto a tak možno nie je úrodným dňom koniec.
Aj túto sezónu ponúkajú Kysučania svoje úlovky popri ceste. Na tej hlavnej ich predávajú drahšie, na vedľajších lacnejšie. No tí, ktorí nemajú čas vystávať na krajnici a čakať, kedy sa pristaví auto so značkou dolniackych miest alebo ešte lepšie s nemeckou ešpézetkou, nosia ich do výkupní. Najčastejšie sa na túto činnosť podujali obchodníci po obciach a túto komoditu vykupujú v predajniach, odkiaľ ju preberajú tí, čo huby expedujú do zahraničia.
No v súčasnosti cez Kysuce prechádzajú autá, ktoré vezú hríby zo susednej Oravy, prevažne do Talianska. Nákupcovia zo zahraničia sú prieberčiví aj preto, že veľa klobúčikatej pochutiny prichádza z Ruska a Ukrajiny, kde sa ich tiež urodí neúrekom. Z Oravy putujú do Talianska plné chladiarenské Avie. Niektoré potom v obchodných domoch inštalujú do zeminy a neveľký kelímok, napríklad taký, v akých dostaneme kúpiť nabalené ovocie, vyjde aj na 800 korún.
Na vývoz húb nepotrebujú exportéri žiadne výnimočné potvrdenia, nemusia spĺňať výnimočné podmienky. Stačí, ak na miesto určenia dodajú to, čo od nich požadujú odberatelia. Zväčša ide o potvrdenie o stave rádioaktivity vzoriek či pôdy, ktoré monitorujú štátne zdravotné ústavy v Bratislave a Banskej Bystrici. Ostatné podmienky zahraničných odberateľov sa zväčša týkajú toho, či majú byť huby čistené alebo nie. O sušené má záujem málokto, pretože sa do nich môžu dostať mole, ani nevidno, aké huby sú v zmesi usušené.
