Presvedčil som sa o tom na vlastnej koži, keď som musel využiť "služieb" tohto dopravcu. Cestoval som ráno spojom z Radôstky do Čadce. Tento spoj využíva predovšetkým stredoškolská mládež. Keďže sú prázdniny, školákov niet, tak autobus išiel poloprázdny. To by nebolo nič zvláštneho, napokon každý cestujúci si mohol pohodlne sadnúť. Skutočné utrpenie nastalo, keď sa vozidlo pohlo. Od jednej zastávky po druhú sa sunulo doslova krokom. Spočiatku som tomu nevenoval nejakú pozornosť, ale po polhodine ma to začalo škrieť. Po vystúpení z autobusu som pátral po príčine slimačieho tempa jazdy. Dozvedel som sa zarážajúcu skutočnosť. Vodič, aj keby chcel, nemohol ísť rýchlejšie, lebo keby ho jeho chlebodarcovia nachytali, že na niektorú zo zastávok prišiel o minútku skôr, ako určuje grafikon, nevyhol by sa mastnej pokute, ba možno by prišiel i o prácu. Nuž neostávalo mu nič iné, len striktne dodržiavať jedno z množstva nezmyselných byrokratických nariadení "verchušky" SAD, prevádzkovateľa vzácnych exponátov technického múzea na kolesách.
Autor: jkk