Podľa nej má Slovensko do 31. augusta vlastnícky vysporiadať nielen pozemky, ale aj dokončiť "úpravu a výstavbu infraštruktúry na nich". Ak sa tak nestane, Kórejčania môžu voči Slovenskej republike a mestu Žilina uplatniť sankcie. Niektorí majitelia pozemkov sú však zrejme rozhodnutí nechať sa vyvlastniť, pretože nechcú prijať ponúkanú cenu. Spoločnosť Žilina Invest preto navrhla vlastníkom ďalšie riešenie. Pozemky môžu vymeniť za iné. "Pokiaľ majú takých majiteľov, ktorí na to pristúpia a majú pozemky, ktoré sú vykúpené, je to v poriadku. O tom, že ich majú, však veľmi pochybujem," reagoval predseda petičného výboru z Tepličky nad Váhom Dušan Mikulík.
Medzitým spoločnosť Žilina Invest pokračuje v odhŕňaní ornice. Pracuje sa však nielen na pozemkoch, ktoré majitelia predali, ale aj na tých, ktoré ešte nie sú vykúpené. Takýto postup kompetentní odôvodňujú záchranným archeologickým prieskumom, ktorý v tejto lokalite nariadil Pamiatkový úrad. Niekoľko vlastníkov však už podalo podnet na políciu a prokuratúru pre poškodzovanie cudzieho majetku. Okresná prokuratúra v Žiline podľa jej námestníka Mariána Ukropa na základe viacerých podnetov občanov prípad vyšetruje. Archeologický prieskum sa pri Žiline paradoxne uskutočňuje aj napriek tomu, že Slovensko v zmluve s KIA vyhlásilo, že v danej lokalite sa "nevyskytujú žiadne archeologické artefakty, alebo pozostatky." Pamiatkový úrad svoje rozhodnutie vykonať záchranný archeologický prieskum oprel o stanovisko nitrianskeho Archeologického ústavu SAV. Ten v "záujmovom území eviduje osídlenie z praveku, včasnej doby dejinnej a stredoveku".
"Archeologický výskum je v poriadku. To je však jedna vec. Druhá vec je taká, že ho zneužili na to, aby odhrnuli ornicu, pretože zasahujú aj do pozemkov, kde na to nemajú súhlas. Porušili tým zákon a vec musí riešiť prokurátor," doplnil Dušan Mikulík. Zrejme aj na základe týchto problémov vláda už vo štvrtok zmluvu opäť utajila. Urobila to tak, že zmluva zmizla z internetovej stránky ministerstva hospodárstva. Zdá sa, že v pozadí prekvapujúceho rozhodnutia sú listy, ktoré od čelných predstaviteľov automobilky dostali minister hospodárstva Pavol Rusko, predseda vlády Mikuláš Dzurinda a predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Generálny manažér projektu Stanislav Vinc o o obsahu listov povedal: "Vyjadrili zásadný nesúhlas so zverejnením zmluvy v takej forme, ako o tom vláda rozhodla, a so spôsobom, akým to bolo medializované. Počudovali sa, či by naozaj nemali ísť preč."
