Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

V Rudine korunu dvakrát obracajú

Byť starostom v malej obci je vecou vzájomnej dôvery medzi ním a občanmi




Obec Rudina leží na severovýchodnom okraji Javorníkov, v doline Rudinského potoka, nad jeho ústím do rieky Kysuca. Rozlohou 627 hektárov a viac ako 1 600 obyvateľmi patrí v regióne k obciam strednej veľkosti. Chotár dediny je zväčša zalesnený. Pre obec je charakteristická potočná radová zástavba okolo spomínaného potoka, v dĺžke takmer tri kilometre. Na stoličke starostu sedí už tretie volebné obdobie dnes 54-ročný Lukáš Guzma, s ktorým sme sa pri návšteve Rudiny porozprávali. Pán starosta, môžete povedať niečo o sebe? Narodil som sa v Rudine, kde okrem štyroch rokov, ktoré som strávil na spojárskej priemyslovke v Banskej Bystrici, aj bývam. V sedemdesiatych rokoch som sa dosť angažoval v mládežníckom hnutí a môžem sa pochváliť, že v tej dobe nám to išlo celkom dobre. Po vyučení som až do roku 1985 pracoval v Okresnej správe spojov v Čadci ako spojový mechanik. Kvôli platu som prešiel na Roľnícke družstvo Rudina. V jeseni roku 1992 som nastúpil pracovať na Obecný úrad v Rudine. Mal som na starosti kultúru, šport a pozemky. V komunálnych voľbách v roku 1994 ma občania navrhli za kandidáta na starostu a následne na to aj zvolili. Čím ste oslovili voličov, že si vás vybrali? Viete, v menších dedinách každý každého pozná, a tak nejaké veľkolepé volebné programy nie sú podstatné. Skôr je to o dôvere k určitej osobe a o práci, ktorú po nej vidieť. V mestách, kde vládne väčší stupeň anonymity, je to naopak. Čo ste sa rozhodli po nástupe na úrad urobiť alebo zmeniť ako prvé? Najboľavejším miestom boli a stále sú miestne komunikácie. V obci sa robil vodovod, plynofikácia a spojári dávali kábel do zeme. Cesty boli doslova rozvŕtané. Doplatili sme na tento systém tým, že sme chceli mať najskôr všetky siete "pod strechou." Úpravu komunikácií sme nechali nakoniec. A teraz niet peňazí na ich opravu. Môžete spomenúť niektoré investičné akcie? Teraz nedávno, presnejšie 1. júla, sme dali do užívania nový desaťbytový nájomný dom, do ktorého sa už nasťahovali prví nájomníci. V bytovke sú dva trojizbové, šesť dvojizbových bytov, z ktorých jeden je bezbariérový a dve garsónky. Stavba bytovky nás, ako sa hovorí, dosť "pumpla." Nemali sme šťastnú ruku pri výbere dodávateľa a v priebehu výstavby došlo k zmene dane z pridanej hodnoty. Aby sme ju mohli dostavať, museli sme si zobrať preklenovací úver, ktorý budeme splácať z nájomného. Druhou dôležitou stavbou v obci je budova farského úradu, ktorú sme taktiež 1. júla odovzdali. Aké stavebné práce vás v najbližšej dobe čakajú? Pracujeme na spomínaných komunikáciách, rozširujeme elektrické siete, pretože sa nám dosť, čo je na túto dobu neobvyklé, rozbehla individuálna bytová výstavba. Preto chceme dobudovať ešte časť vodovodu. Postupne rozširujeme a modernizujeme cintorín. Nová časť bude terasovitá s bezblatovými chodníkmi pomedzi jednotlivé pásy hrobov. Trápime sa, lebo nám chýbajú financie. Počítal som aj vyšším počtom ľudí z radov nezamestnaných, ktorí by sa na takýchto prácach podieľali. Načrtli ste otázku nezamestnanosti. Aká je situácia u vás? Presný počet neviem, lebo ten sa neustále mení. Pohybuje sa okolo stovky. Podľa zákona môžeme zamestnať iba tých, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi. Tých je momentálne devätnásť. Čo robia? Keďže ich je málo, nedajú sa vytvoriť nejaké ucelené partie, a preto pracujú tam, kde ich momentálne potrebujeme. Pracovali napríklad pri prekládke miestneho rozhlasu, stavbe fary, bytovky, na cintoríne a čistení obce. Môžem povedať, že sú prínosom a s ich prácou som spokojný. Zmeňme tému. Aká je situácia v školstve po tom, čo ste ho dostali "do daru" od štátu? Jednoducho povedané, kritická. Tento rok prežijeme s "odretými ušami." Šťastie, že aspoň budovy sú zatiaľ vo vyhovujúcom stave. Pravdepodobne budeme musieť združiť jedálne v základnej a materskej škole do jednej. Smolou je aj skutočnosť, že nám poklesol počet detí v škôlke. Je to jednak vplyvom demografického vývoja, tiež vysokou nezamestnanosťou. Nezamestnané mamičky nepotrebujú dávať deti do škôlky, majú ich doma pri sebe. Myslíte aj na kultúru? V dedine máme ženskú folklórnu skupinu Bukovinka, ktorú vedie Zlatica Majtánová. Mrzí ma, že členky súboru starnú a medzi mládežou nebadať záujem. Súbor si získal dobré meno doma i v zahraničí, preto by bolo škoda, keby zanikol. Cestou obecného úradu organizujeme klasické podujatia ako Deň matiek, Deň detí a posedenie s dôchodcami. Pokúšali sme sa aj o tradičné tanečné zábavy, no u mládeže sme sa nestreli so záujmom a boli sme nútení ich zrušiť. Pripisujem to najmä blízkosti miest, kde je možnosť kultúrneho vyžitia oveľa širšia. Dôležitú úlohu zohráva v dedine šport. Ako sa mu darí u vás? Gro športu tvorí, ako všade na Kysuciach, futbal. V tomto roku sa mužstvu dospelých podarilo postúpiť do I. triedy. radosť nám robia mládežníci. Dorastenci, ktorí hrajú vo štvrtej lige, skončili na vynikajúcom treťom mieste a budú dobrou zálohou pre seniorov. Veľkú zásluhu na rozvoji mládežníckeho futbalu majú zanietení tréneri Pavol Holiač, Pavol Gálek a pri žiakoch Vlado Kotrč. Tu opäť narážame na nedostatok peňazí. Niet solventných, ale hlavne ochotných sponzorov, a tak celý chod klubu zabezpečujeme z obecného rozpočtu. A to ani zďaleka nestačí na všetky potreby športovcov. Z finančných dôvodov zanikol aj kedysi vynikajúci stolnotenisový oddiel. Rád spomínam na časy, keď sa v Rudine hrávala tretia futbalová liga. Nerád však na jej koniec, keď ju určití ľudia, bez vedomia obecného úradu, predali Kysuckému Novému Mestu. A záverom? Chcem touto cestou poďakovať občanom za dôveru a poprosiť ich o trpezlivosť pri riešení niektorých, často i veľmi naliehavých problémov. Ako už bolo viac ráz spomínané, všetko je otázkou peňazí a tých máme momentálne akútny nedostatok. Verím, že situácia sa bude postupne, ak nie zlepšovať, tak aspoň normalizovať. Fragmenty z histórie Rudina ako trvalo osídlená dedina vznikla najneskoršie na prelome 13. a 14. storočia. V roku 1359 sa uvádza pod názvom Rugyna, v roku 1364 ako Rudzina a v roku 1506 ako Veľká Rudina (Maior Rudina). Do konca stredoveku patrila zemianskym rodinám Rudinský a Čičkan z Rudiny. Neskôr patrila budatínskemu panstvu. Počiatky školstva v obci sa spájajú s menom farára -kanonika Štefana Martina Vávru. Rudina cikevne patrila pod farnosť v Kysuckom Novom Meste. V roku 1995 vysvätil nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec nový kostol, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii.

Skryť Vypnúť reklamu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  3. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  4. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  7. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  8. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  9. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  10. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 129
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 660
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 118
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 104
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 028
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 707
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 270
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 262
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 243
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák bol spoluzakladateľom vydavateľstva 7 Plus a týždenníka PLUS 7 DNÍ.

9 h

Patrí medzi najlepšie stredné odborné školy s najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Viac ako 70 % jej absolventov úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Má tie najmodernejšie technológie, ktoré čakajú na šikovných študentov. Staň sa jedným z nich!

14 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

14 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

14 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

19 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Už ste čítali?