Zamotané, ktoré sa už nedali rozviazať. "Dokedy to ešte vydržím?" pýtal sa v duchu. Zdochnem v kanále ako nejaký potkan. Aj tak jedno, či bude, alebo nebude jesť. A "ona" mu bude zasa ponúkať jedlo. Ale on nemôže. Neznáša už ani pohľad na tanier. Neznáša ani to, keď mu stále hovoria, aký je vychudnutý. Je. Majú pravdu. Keď sa pozrel nahý do zrkadla, najradšej by si odpľul. Ďaleko, aby jeho pľuvanec niekoho netrafil. Potom by sa možno aj z neho stalo také strašidlo ako z neho. Myšlienky mu lietali hlavou. Boli odporné. Nakoniec vždy zastali na tom jednom. Musí ísť k "Herovi". Pokladal ho za kámoša, no v poslednom čase pýta od neho za dávky stále viac a viac. A on nemá kde zohnať prachy. Aj tak je celý stŕpnutý, kedy príde matka na to, že jej zmizli peniaze. Najskôr mával výčitky, keď jej kradol z peňaženky. Postupne však prestal cítiť čokoľvek. Srdce akoby mu voľakto vyrezal. Aj črevá. Zostali mu v hlave len tie hrozné uzly nervov a túžba. Odporná, každodenná. Dať si ďalší vpich. Hero sa odporne vyškieral. Ako diabol. To on ho nahovoril, aby vyskúšal to svinstvo. Hral sa na kamaráta, išlo mu však o prachy. Až nedávno zistil, že Hero narkoman nie je. Len sa hral. Aby nalákal ostatných. A teraz sú v tom svinstve všetci. Celá ich partia. Len on nie. Kúpil si fáro, baby za ním lietajú. Nie také vychudnuté, ako sú tie ich. Kosť a koža. Chudery. Predstavil si matku, ako by sa zatvárila, keby jej predstavil Annu. Možno by ju považovala za prízrak. Anna bola z rozvedenej rodiny. Hľadala lásku a skončila tam, kde on. V stoke. Presnejšie v pivnici. Studenej a smradľavej...
"Poď sa najesť," ozvalo sa znovu. Dotackal sa do kuchyne. "Preboha, ako to vyzeráš?" pozrela naň ustarostene matka. "Vyzeráš ako duch. Nemal by si toľko sedieť pri tých počítačoch. Aj oči máš nejaké divné," pozornejšie sa naň pozrela. Už dávnejšie si všimla, že jej syn sa akosi zmenil. Pripisovala to únave. Skončil strednú školu. Prijali ho na vysokú. Myslela si, že sa príliš učil. "Mami, ja na tú výšku nepôjdem," vydralo sa mu z úst. "Čože?" neveriacky sa naň pozrela. "To nemyslíš vážne. Vieš, koľko peňazí ma to stálo? To sa mi asi sníva. Vari si sa zbláznil?" "Nie, nezbláznil. Ale nejdem. Viem, že na to nemám. Voľakde sa zamestnám. Pôjdem niekde na stavbu, zarobím si peniaze," snažil sa jej oponovať. "Ty a na stavbu? Kto by ťa tam zobral. Veď nezdvihneš ani lopatu. Pozri sa, ako vyzeráš. Neješ, chudneš. Ale v tom bude istotne to dievčisko. Úplne ti poplietlo hlavu," hovorila so zlosťou v hlase. Nemohol jej povedať, že Anna s tým nemá nič spoločné. Že vinníkom je on. On sám. A ona, jeho matka spoluvinníčka. Prečo, prečo si ho nevšímala? Prečo nerozumela jeho srdcu? Tak rád by bol kedysi, keby ho pohladila, spýtala sa na jeho pocity.
Ju však zaujímali len peniaze. A to, ako sa z jej syna stane právnik. Ale nebude. To vedel isto. Stal sa však z neho narkoman. Má jej to povedať, či nie? Sedel nad tanierom. Pozeral sa na krásny ornament, ktorý ho lemoval. Samozrejme, porcelán. Nebudú predsa jesť z hocijakých tanierov. Sú rodina na úrovni. Jeho otec pracoval v cudzine, na konte im narastali úspory. O niekoľko mesiacov sa má vrátiť. Čo povie, keď zistí, čo sa stalo z jeho syna? Miešal lyžicou, no neprehltol ešte ani jedno sústo. Všimol si pohľad svojej matky. Neúprosný. "Chcela by som sa zoznámiť s tou svojou slečnou." Neodpovedal. Zopakovala to ešte raz. Zdvihol pohľad od taniera. "Mami, prestaň. A vôbec nie som hladný." Odtlačil tanier od seba a vstal od stola. "Musím ísť za kamarátom," stihol povedať v chodbe a už ho nebolo. Hera našiel v jeho byte. "Potrebujem dávku," povedal miesto pozdravu a vytiahol z vrecka peniaze.
Zaplatím aj za Annu," vystrel k nemu ruku s peniazmi. "Nemusíš, je po nej. Prehnala to s dávkou a skolabovala. V nemocnici jej už nevedeli pomôcť," povedal cynicky a natiahol sa za peniazmi. Vyšiel z neho pľuvanec. Špinavý. Hero bol sviňa, zaslúžil si to. Zbehol dolu schodami a vybehol na ulicu. Rovno pod kolesá auta. Prebral sa v nemocnici. Podarilo sa mu otvoriť oči. Vedľa postele sedeli otec s mamou. Držali mu ruku a hladkali ju. Zrazu zacítil vovnútri zvláštne teplo. Zdalo sa mu, že sa mu päť vrátilo srdce.