Krátka vetička má hovoriť o tom, že si chceli užívať, najlepšie zadarmo. Je pravdou, že v reštauráciách míňali čo najmenej, zato vidieť chceli čo najviac. A to je chvályhodné. Veď si len spomeňte, ako dokážu dovolenkovať niektorí Slováci. Jediné, čo ich zaujíma, je najbližšia krčma, koľko v nej stojí pivo a borovička. A keď sa ich niekto spýta, ako sa volá vrch, pod ktorým je reštaurácia, čo v nej obracajú polky s pivom, len pokrčia ramenami a ťukajú si na čelo. Čo vraj tých turistov zaujíma! Takú máme občas úctu ku kraju, kde žijeme.
Dozvedeli sme sa, ako do kysuckého skanzenu prichádzajú mnohí návštevníci bez platenia. Nehanbia sa pripojiť k skupinke či prejsť si expozíciu v prírode aj napriek tomu, že doň prišli z niektorých poľných ciest. Peniaze, ktorými mali uhradiť vstupné, minuli alebo ušetrili na pivo a teraz sa tešia, ako so všetkými pracovníkmi múzea vypiekli. Tí majú zatiaľ hlavu v smútku. Hútajú, kde vziať peniaze na opravu, rekonštrukcie. A pritom by nebolo treba tak veľa. Nehovoríme, že peniaze za vstupné by ich vytrhli z biedy, ale aspoň by zmizol pocit, že si nevážime dedičstvo našich predkov a prácu ľudí, ktorí ho zachovávajú pre generácie, ktoré prídu po nás. Múzeum totiž bude čoskoro jediným miestom, kde si budú môcť "live" pozrieť, ako sa voľakedy žilo.
