Voľakedy tu, na prahu lesa, boli početné role, teraz všetko zarástlo trávou. Býva vysoká až po pás. Trochu povyše je košiar. Tróni v tieni niekoľkých smrekov. Teda som raz kráčal k tomu košiaru a na roli som sa zrazil s chlapíkom z dediny. Kosil trávu. Povedal mi, že z nej už dávno malo byť seno, ale je taký rok plný dažďa a blýskavíc, nebolo času spraviť robotu. Hádam sa to pľuhavé počasie konečne umúdri. Doma gazda choval kravu, ba aj stádo kôz, nuž musel prichystať dostatok sena na zimu. Do kroniky som si zapísal príbeh, ktorý mi rozprával jeden môj priateľ. Tiež kedysi dávno pršalo celý jún, veď sa aj nie nadarmo hovorí o Medardovej kvapke.
Ba aj v júli, keď bolo horúco a sparno, prichádzali každodenné búrky. Ak sa na tri dni vyčasilo, to už bol priam zázrak. A práve počas slnečných dní sa vybral kosiť na vrchy istý Marek od Šubolov. Vtedy boli všetky role obrobené, nuž sa tráva sušila len na vyššie položených pasienkoch nad osadami. Bola to ťažká robota, veď kosci museli vstávať potme, aby sa na vrchy dostali pred východom slnka. Po pokosení bolo treba trávu roztriasť a niekoľkokrát poobracať. Suché seno sa dávalo do ostreviek, aby mu nezaškodili búrky ani rosa. A tak náš Marek pokosil kus lúky a jeho žienka Verona s dcérami trávu roztriasli, aby z nej slnko vytiahlo vlahu. K obedu sa vracali do dediny. Kráčajú si teda dolu kopcom, hlboko pod nimi kvočia domy. Ozýva sa štekot psov. Marek išiel popredu. Pustil sa dolu chodníkom, ktorý boli ráno vyšliapali v tráve.
Pravá ruka pridŕža kosu prehodenú cez plece, ľavá visí pozdĺž tela. Odrazu kosec zacíti bolesť. Švacne po ruke. Na jej chrbte sa objavuje červená ranka. Čo je to za potvora, rozmýšľa. Hádam včela alebo osa. Ale to už k nemu beží jeho žienka Verona. "Had," kričí, "had vyskočil z trávy a zakusol ťa do ruky. Videla som to, na vlastné oči som to videla!" Po hadovi však už ani stopy, zmizol v húšti tráv. Všetci utekali do dediny, aby vyhľadali lekára. Marek si niekoľko dní poležal, kým sa z hadieho jedu ako - tak vystrábil. A ženy zatiaľ, hoci mali v mysli všakovako poskrúcané hady, poznášali seno z vrchov do dediny na vlastných chrbtoch.
