Už prvýkrát, keď sa stretli v triede, si padli do oka. Dievčatá z mesta sa väčšinou poznali zo základnej školy, a tak sa "popárovali". Oni boli z dediny a nikoho nepoznali. Sadli si teda spolu. Za celý ten čas sa nikdy nepohádali. Neboli len spolužiačkami, ale aj dobrými kamarátkami. Marte nerobili problémy matematické predmety, jej zasa lepšie išli jazyky, a tak sa dopĺňali. Keď jedna či druhá nerozumeli látke, kým čakali na autobus do ich dedín, sadli si do cukrárne a navzájom si vysvetľovali učivo. Takto "vkráčali" do posledného štvrtého ročníka a čakali ich maturity.
"Čo budem robiť v sobotu?" rozmýšľala Simona nahlas. "Poupratujem, pomôžem mame pri varení a potom pôjdem s kamarátkami do "kulturáku" na zábavu. Ak ťa vaši pustia, môžeš prísť, budem rada." "Možno prídem," povedala Marta a pozrela na hodinky. Zaplatili za zákusky a pobrali sa na autobusovú stanicu. Simona rada cestovala autobusom. Obzerala si domy, polia, lesy. Cesta na ňu blahodarne pôsobila. Popritom premýšľala o všeličom. Aj o Michalovi. Ktovie, čo teraz robí. Možno pôjde na víkend k rodičom. Spoznala ho na večierku, ktorý organizovala ich dievčenská škola, ktorá nadviazala družbu s vojenskou školou sídliacou v susednom meste. Popýtal ju o tanec, potom o druhý, po skončení večierka si vymenili adresy. Rovnaký scenár sa opakoval aj u ostatných "párikov".
Keď prišli do školy listy, dievčatá si ich navzájom dávali čítať a chichotu nebolo konca-kraja. Dopisovanie prinieslo určitú zábavu do inak prísneho školského režimu. S Michalom, ktorý pochádzal zo severných Čiech, si dopisovala už tri roky. Za ten čas sa videli asi štyrikrát na školskom večierku. Aj ju niekoľkokrát pozýval na stretnutie, do kina, do cukrárne, no vždy mu povedala "nie". Neodvážila sa totiž rodičom povedať, že má kamaráta. Ani nevie prečo. Myslela si, že by si ju doberali a ona by sa hanbila. Skrátka, nemala takú náturu, ako jej spolužiačky v meste, ktoré si častokrát priviedli kamarátov aj domov. Vysmievali sa jej, že je hanblivá a zostane na ocot, ak sa bude takto správať. Veď už čoskoro bude mať osemnásť rokov. Na dedinské zábavy začala chodiť len nedávno. Rada tancovala, aj sa zabávala, no pred chlapcami cítila akýsi ostych. "Asi som fakt staromódna", skončila svoje meditovanie práve vo chvíli, keď autobus zastavil na jej zastávke.
Prišla sobota. Hneď ráno sa pustila do upratovania. Chcela to mať čím skôr za sebou, aby mohla ešte mame pomôcť pri pečení jablkovej štrúdle. Popoludní zazvonil zvonček. Za dverami stála Marta. "Naši ma pustili, tak som tu. Priniesla som aj perfektný lak na vlasy. Môj sused chodí s tirákmi do zahraničia, občas donesie nejakú super kozmetiku," štebotala ešte vo dverách. Potom spoločne dokončili štrúdľu a dali ju na plech. Práve keď ho dávali do trúby, voľakto zaklopal. Simona otvorila dvere a takmer odpad-la. Vo dverách stála susedka a vedľa nej Michal vo vojenskej uniforme. "Chudák, stretla som ho na autobusovom nástupišti. Vypytoval sa na autobusy ku nám na dedinu. Nevedel, že sem chodia až tri, každý na iný smer. Tak som sa ho opýtala, za kým ide a zobrala ho so sebou. Veru je to šumný, urastený chlapec, možno na ňom oči nechať," povedala susedka a pomaly odcupitala k bráničke. Marta sa pustila do takého smiechu, akoby videla naživo v akcii Charlieho Chaplina. "Preboha, čo poviem našim," bolo prvé, čo dostala zo seba. Začala sa triasť ako osika. "Neboj sa, povieme, že je to môj brat a hotovo," utešovala ju Marta.
Keď sa rodičia vrátili zo záhradky, predstavili im Michala ako Martinho brata. Problém bol akurát v tom, že rodičia Martu poznali a doposiaľ o žiadnom bratovi nepočuli. Otec si hneď všimol, že Michal rozpráva po česky. Marta v snahe zachrániť situáciu povedala, že jej otec bol ženatý dvakrát a toto je syn z prvého manželstva. Michalovi sa táto verzia nie veľmi pozdávala. Dievčatá však naňho neustále žmurkali a tak pre istotu mlčal. Potom sa išli preobliecť na zábavu. Keď sa vrátili, otec s Michalom sedeli pri stole a ulievali si do kalištekov z domácej slivovice. "Nuž, trošku som sa s tvojím bratom zoznámil," obrátil sa otec s úsmevom na Martu. Tentokrát zozelenela ona. Ani jej klamanie príliš nesedelo. Bola si istá, že Michal všetko vyklopil. Rovnaké pocity mala aj Simona. "Nuž a zoberiete na zábavu aj brata, alebo ho necháte s nami doma," opýtala sa mama. A tak im nezostávalo iné, než vojačika zobrať medzi seba a ísť s ním do kultúrneho domu. Na svoje si prišla najmä susedka, ktorá dlhý čas rozprávala o tom, ako Simone priviedla domov zablúdeného frajera.