Svoje skúsenosti s touto "prechodnou stratou mysle" majú aj milovníci dubákov, kozákov, plávok a ďalších druhov húb. Keď les "zavonia" a začne sa sezóna, postihne každého správneho hubára. Kým lesy a stráne nepokryje sniežik, doma neobsedia. Svätí Peter a Pavol, ktorým okrem iného prischla aj funkcia roznášačov húb, a ktorí v utorok oslávili meniny, tento rok nelenili. Ktovie, ako inde, ale na Kysuciach si dali zvlášť záležať. Už asi dva týždne sa preto hubárske lokality len tak hemžia zberačmi. Úlovky svedčia o tom, že cestu nemerali zbytočne. Aj keď s agroturistikou na Kysuciach to bohvieako nevyzerá, s "huboturistikou" je to lepšie. Kým v prvom prípade len ťažko nalákať suseda Moraváka na jazdu na poníku, či chytanie pstruha na mušku, keď sa dozvie, že začali rásť hríby, sadne na prvý spoj Bohumín - Žilina a s prúteným košom snorí po lese. Sú aj motorizovaní hubári "inokrajci".
Ich počet však z roka na rok klesá. Azda aj preto, že niektorí po príchode z lesa našli svoje auto stojace na tehlách, prípadne pneumatiky boli vyfučané ako predvolebné sľuby. Kysučania zistili, že na hríboch sa dá niekedy lepšie zarobiť než u súkromníka, ktorého kvári platobná neschopnosť. Najviac predavačov vidieť v týchto dňoch na "štreke" tiahnucej sa smerom od Čadce na Žilinu. Konkrétne v oblasti Krásna nad Kysucou. Aj keď ide o frekventovanú hlavnú cestu medzinárodného významu, po ktorej prechádzajú aj kamióny, predavači sedia pri kraji a ruky s plnými miskami strkajú do cesty. Straty horných i dolných končatín sa neobávajú, prioritou je získanie lukratívneho zákazníka. Tými sú zahraniční turisti. Najlepšie, keď sa podarí zastaviť celý autobus a predať dubáky za cudziu menu.
Menej šťastní jedinci sú radi, keď pri nich pristaví trebárs aj dolniak, ktorý keď nemá peniaze, zamení hríby za dobrú slivovičku. Na takýto bártrový obchod však dobrý kysucký predavač pristúpi len v prípade vychádzajúceho mesiaca na oblohu, či stŕpnutých horných končatín vysilených šesť, či viachodinovým držaním najväčšieho hríba. Reklama v takejto podobe dá poriadne zabrať. V týchto dňoch predávajú malí i veľkí. Dietky z menej solventných rodín si chcú zarobiť na botasky, nové tepláky či koženú futbalovú loptu. Dospelí, väčšinou z radov nezamestnaných, si takto prilepšujú k sociálnej výpomoci. Minulý rok bol na hríby mimoriadne biedny, no predchádzajúci v niektorých obciach vykupovali hríby predajne potravín, od ktorých ich zasa skupovali díleri, ktorí vyvážali túto pochúťku do Talianska. Spokojné boli obidve strany. Predavači nemuseli celý deň presedieť pri ceste, voľný čas mohli využiť na ďalší zber.
Krásny úlovok mala počas víkendu aj naša známa, ktorá prečesávala lesy v Krásne nad Kysucou.. Jej košík nezíval prázdnotou. Okrem dubákov "drobnejších" tvarov našla aj osikáče, na Kysuciach nazývané aj kozáky. Keď sme sa jej opýtali na miesto "nálezu", začala strácať pamäť. Vraj to tam nepozná. Mimochodom, na tie isté miesta chodí už niekoľko rokov. Ďalšie lukratívne miesto v mojom hubárskom zozname teda nepribudlo. Sama som totiž vášnivá hubárka. A kde sú moje teritóriá? Cha, cha, cha... Mimochodom, sú veľmi nebezpečné, pretože sú tam zmije. Preto ich radšej neprezradím...
