Jednoducho pes je na to, aby štekal. Ak nešteká, tak sa nachádza v stave pokoja a pohody. Kedysi som chcel kúpiť psa, ale moja stará s tým nesúhlasila. Dlho som nevedel, čo by tak mohlo byť príčinou jej odmietavého postoja, až som prišiel na to, že v gazdovskej domácnosti nemôže byť na jednom dvore aj pes, aj žena - to by sa navzájom prekrikovali, he - he- he! Ale vážne - pes potrebuje opateru, lebo je to, ako povedal jeden môj starý kamarát kdesi od Tatároviec, tiež len človek. Isto - iste rozumie ľudskej reči, ba niekedy sa vie dokonca aj usmievať...
A ten môj kamarát, ktorého som spomínal, mi pri jednom stretnutí porozprával roztomilý psí príbeh. Odohral sa v susednej dedine. Býval tam chlap, čo sa volal Vavrinec. Nuž a ako každý poriadny chlap, aj on si raz uhol trúnku, lebo sa bol zastavil na kus reči u švagra. Ten mal domovinu ako med. Sedeli, sedeli, až sa Vavrinec rozpamätal, že ho žena poslala k istej Valérii, ktorá mu mala do kanvičky nachystať kravského mlieka. Príde teda k nej na dvor a dáke psy už štekajú, idú sa potrhať na reťaziach. Vavrinec má inokedy s nimi pokoj, ale teraz, posmelený trúnkom, rozhodne sa poškrabať ich za ušami. Vystrčí oproti psovi ruku. Tomu sa v okamihu nahrnie do očí krv a chňapne po domnelej koristi.
Jeho čeľuste sa zatnú do dlane. Hneď tečie krv. Prekvapený Vavrinec zasŕka od bolesti, ale spamätá sa. Kedysi cvičil psov, nuž vie, že si musí zachovať chladnú hlavu - psisko nesmie cítiť, že sa ho bojí. A tak stojí nad obidvoma huňatými strážcami - tí od prekvapenia stiahli uši a usadili sa na zadné - a zakrvaveným ukazovákom vŕta do vzduchu. Prikazuje psovi: "Odpros! Ale hneď, lebo ti ukážem, čo sú to móresy..." Vtedy sa pri vchodových dverách objaví Valéria. Spľasne rukami, zvrtne sa a donesie spoly vypitú fľašu slivovice. "Počkaj, oblejem ti tú ranu," prihovára sa susedovi. Aj mu ju začala dezinfikovať. Keď to ten videl, vykríkol: "Nie tak! Ukáž..." Chytil fľašu do zdravej ruky a priložil si ju k ústam. Kým mu suseda ruku vyčistila a obviazala, stačil slivovičku načisto vycediť.
