Deti nevďačné. Je vám jedno, že váš otec, čo vás živí, môže vystrieť laby. Už sa aj practe z kuchyne. Príde mama, urobí niečo diétne, potom sa nejeme," rozčuľoval sa Jožko a vyhnal deti z kuchyne. Práve dovŕšil päťdesiatku a jeho váha sa ustálila na 150-tich kilogramoch. Lekár mu už niekoľko rokov prikazoval, aby sa miernil v jedení, pretože jeho kilá sú záťažou na jeho organizmus, no jeho rady nepadli na úrodnú pôdu. V poslednom čase však začali štrajkovať kĺby, nastúpil vysoký tlak i dýchavičnosť. Doktor mu síce predpísal všelijaké lieky, no zároveň ho upozornil, že bude musieť niečo robiť so svojou nadváhou. A z toho bol nervózny najviac. Bol gurmán, rád si zajedol, čo napokon bolo na ňom vidieť. Zeleninu príliš neobľuboval. Zato zabíjačkové špeciality miloval. Klobásky, diežkové mäso, slaninu, tlačenku, guľáše či pečené kolienka. Aj teraz sa mu slinky zbiehali. V posledné dni sa zdržiaval väčšinou v dielni, aby bol čo najďalej od špajze. Žene i deťom nakázal, aby ho zbytočne neprovokovali a tiež sa dali na diétnu stravu. Problém bol v tom, že jeho ratolesti sa v jedení podali na neho, čo potvrdzovalo známu pravdu, že jablko ďaleko od stromu nepadne. V jeho prípade sa to týkalo celej "úrody".
"Lapaji, dobre vedia, že to nemôžem a oni si dajú variť klobásu," šomral si v duchu a čoraz viac ho to ťahalo k hrncu. Najskôr zdvihol pokrievku, vdýchol do seba vzácnu arómu a viac už odolávať nedokázal. Vyzrel z okna, či sa nikto nepribližuje a rýchlo si na tanier napichol dve "nožičky". K tomu si nabral horčicu a prihodil zopár feferoniek. Po "akte" umyl tanier a odložil ho do police. Keď mu začal štrajkovať žlčník, nastúpili výčitky svedomia. Rozhodol sa, že na druhý deň sa poberie opäť k lekárovi, aby mu predpísal voľajaké kvapky. "Ani jesť, ani piť, to veru nie je žiaden život," zabedákal. Lekár s jeho stavom vôbec nebol spokojný. Pohrozil, že keď si nevstúpi do svedomia, pôjde si poležať do nemocnice. Predpísal ďalšie lieky a ešte raz mu pohrozil prstom. "Kde si sa vybral, Jožinko?" opýtal sa sused, v dedine známy vtipkár. Tentokrát na jeho vtipy chuť nemal. "Je chudý ako patyk, jemu je hej.
Môže zjesť čo chce, nič ho nekvári," myslel si v duchu. Jožko vyprával, vyprával, chcel ho rozveseliť, no jemu do smiechu nebolo. Sused ho napokon poprosil, že keď ide do mesta a lekárne, aby mu kúpil liek. Názov mu napísal na lístok a strčil mu ho do vrecka. V lekárni bolo ľudí ako maku. Akurát bolo obdobie chrípok. Kašľaniu a smrkaniu nebolo konca. Príliš dobre sa necítil. A rad sa skracoval veľmi pomaly. Pripomínalo mu to hladový pochod. Kým sa so svojimi kilami dostal k okienku, bol celý spotený. Predložil recepty a lekárnička začala vyberať z regálov krabičky. Bol skoro na odchode, keď si spomenul na svojho suseda. Vytiahol z vrecka papierik. "Prosím vás, ešte by som poprosil toto", a podal ho lekárničke. Tá sa naň s údivom pozrela. "Viete, ale na to by ste mali mať recept od lekára. Podľa liekov, ktoré ste si brali, máte zrejme problém so srdiečkom. V každom prípade sa s ním poraďte." On však trval na svojom, až mu liek predá. Celý dialóg sledovali aj čakajúci v šore. Keď videli, čo napokon lekárnička položia na pult, na tvárach mnohých sa zjavil úsmev. Pozrel sa na škatuľku a zdúpnel. Bolo na nej napísané "Viagra". Čítal o tejto zázračnej modrej tabletke v časopise, rozprávalo sa o nej v krčme, bola predmetom rôznych vtipov. Zaliala ho červeň. Lekárnička pýtala peniaze, no on sa bral čo najrýchlejšie preč. "Ty oplan, no počkaj, však ja si to s tebou vybavím," nadával pri odchode z lekárne. Len on vedel, komu tie slová patria. V autobuse cestou domov rozmýšľal, ako sa susedovi pomstí za jeho fór. Opäť si predstavil výraz lekárničky, keď jej podal lístoček a takmer ho trafil šľak. Prišiel domov, vyzliekol sa a vybral na dvor. Kŕdeľ husí sa rozletel na všetky strany a on mal voľné pole pôsobnosti. Vybral najväčší husacinec a zabalil ho do alobalu. Potom našiel krabičku od klincov, vložil tam "viagru" a pekne ju zabalil. "Dáš mi tristopäťdesiat korún. Lekárnička sa pýtala, koľko vážiš, tak som ťa opísal ako suchára. Povedala, že tú tabletku môžeš použiť aj na trikrát. Dávaj rýchlo peniaze, lebo potrebujem ísť na nákup." Demeter na neho neveriacky hľadel. Potom mu priniesol peniaze a zobral krabičku. Keď vchádzal do domu, neveriacky krútil hlavou. Nemohol uveriť tomu, že sa mu fór nevydaril. Ešte netušil, akú pilulku za drahý peniaz vo vnútri objaví.
