Treba povedať, že ani kráľovstvo slovenské na tom nie je práve najlepšie. V superlatívoch najhoršie, najbiednejšie, najzastrčenejšie a najbohvieaké sa suverénne pohybuje naše zdravotníctvo. Nuž, zadrela sa nám do neho trieska, po kysucky drizga. A poriadne hlboko, až to trhá s nami všetkými. Nevídaný paradox – trieska v zdravotníctve bolí pacientov! Tak či onak, treba sa kriticky a neoblomne pozrieť na základné negatíva. Stále častejšie sa ozývajú hlasy nespokojných lekárov, že nedostávajú adekvátne finančné ohodnotenie za svoju prácu. Za statočnú prácu – statočnú plácu. Ale je ich práca vždy taká neotrasiteľne perfektná? Veď noviny sú na prasknutie príbehov, kedy lekár profesionálne zlyhal a zavinil nič netušiacemu pacientovi vážne poškodenie zdravia, ba v pár prípadoch i smrť. Samotné postihnutie tohto “prešľapu” je ťažké preťažké. V kuloároch sa totiž šepká, že solidarita medzi lekármi je prebytkovým tovarom. Pacientov si často podávajú ako horúci zemiak. Príďte vtedy a vtedy, pani doktorka nemá čas, dnes tu nie je, neprijíma pacientov, toto ochorenie má každý druhý človek...atď. Takéto prípady a všemožné vykrúcačky sú podchvíľou i humorné. Aj keď z nich býva veru do plaču. A chudák človek verí. Veď komu inému ako SVOJMU lekárovi? Človek je tvor omylný. Chyby robí každý. Avšak každý by mal niesť aj zodpovednosť za to, čoho sa vedome či nevedome dopustí. Neznalosť neospravedlňuje! Za statočnú prácu – statočnú plácu. Samozrejme súhlasíme všetci, aj keď z čakárne odchádzame väčšinou úplne uštvaní, znechutení, zavše ponížení. Ľudská arogancia nepozná hraníc.
Ďalšou boľačkou je vybavenie nemocníc. I pri najlepšej vôli sa nedá pomôcť, ak zdravotné centrum určené pre celý okres má, povedzme, len jednu kvalitnejšie vybavenú sanitku. Tak potom prečo sa hrabeme do EÚ? S čím tam chceme ohúriť? Pokiaľ sa v jednu noc vyskytne viacero vážnych prípadov, keď je potrebné špeciálne vybavenie hneď na mieste, roztrhneme tú jednu chuderku? Mali by sme si uvedomiť, že prvoradé je zmierniť bolesť a utrpenie človeka. Kompetentní páni by mali už konečne vedieť, že tu nemožno konať na základe pravidla: dobrého aj málo stačí. Ľudský život je nenahraditeľná hodnota. Nemožno s ním nakladať podľa čejsi ľubovôle a čakať s otvorenými ústami na zázrak. Ono totiž tých zázrakov je v dnešnej dobe ako šafranu. Ak nejaké sú. Ja som si ich doteraz nevšimla... Zarážajúce je, že na veľkolepé prezentácie sa peniaze vždy nájsť vedia. Vysypú sa i z prázdneho vreca. Ale poplatky, ktoré pacienti celé roky odvádzajú, akoby sa strácali v nedohľadne. Naše zdravotníctvo prechádza veľkým ozdravovacím procesom. Veľkým vyprázdňovacím procesom prechádzajú aj naše peňaženky. Ale veď prečo nie? Pokiaľ bude zdravotná starostlivosť na úrovni, na poplatky nikto frflať nebude. Platiť platíme, teraz už stačí len popracovať na tej bohom zabudnutej úrovni. Bez urážky. Takto to vidím ja.
Autor: K. Chrastinová