Fyzicky sme síce členmi únie, no prakticky máme k nej hodne ďaleko. Zdá sa, že vedúci pracovníci niektorých firiem (napríklad Doprastavu) európsky spôsob práce a rozum nechali ďaleko pred bránami EÚ. Ako svetlý príklad môže poslúžiť zážitok, ktorý sa nám stal v utorok 25. mája v poludňajších hodinách. Pri návrate z pracovnej cesty sa naše služobné auto na ceste I/11 pred Čadcou, v časti Horelica, dostalo do dlhej kolóny vozidiel. Prvé, čo nás napadlo bola predtucha dopravnej nehody. Po takmer polhodine sa kolóna v našom smere konečne pohla. Asi po kilometri jazdy sme zistili pravú príčinu totálneho kolapsu cestnej premávky. Najskôr to bolo značkami prikázané postupné znižovanie rýchlosti až na 20 kilometrov za hodinu. Potom sme zbadali neveľkú tabuľu s nápisom: “Striekanie živičného povrchu.“ To je, myslím si, dosť aj pre silnejšie nervy, ako sú moje. Rád by som osobne poznal a nie iba ja, ale všetci vodiči, čo si museli pretrpieť čakanie v kolóne, toho “rozumného“, ktorý nariadil vykonávať takúto prácu počas najsilnejšej premávky. V úvode som zámerne spomenul náš vstup do EÚ. Tam sa totiž podobné “drobné” opravy vykonávajú výlučne v noci. Naše firmy pravdepodobne ešte nezbadali, že bývalý režim a časy keď “o druhej padla,“ sú dávno minulosťou.
