tika. V polovici mája, Žofie je 15. 5., ešte mohli byť nočné mráziky, ktoré škodili vinohradom, no zároveň bol tento deň ideálnym pre siatie ľanu a konope, ktoré mali byť husté a dlhé ako vlasy Žofie. Životaschopnosť týchto hospodárskych plodín mali kupodivu potvrdiť aj manželské hádky. Čím väčšia bola zvada, tým vyššie mali byť. V niektorých gazdovstvách zabalili do plachty mačku, ktorá práve priviedla na svet mláďatá, a potom z nej siali ľan. Semeno tak malo byť tuhé ako život mačky a malo vzdorovať aj májovým vrtochom počasia. Inde sa zas gazda, ktorý sial, mal napiť pálenky, aby rastliny boli také silné ako táto. V niektorých častiach Slovenska na Žofiu varili čo najdlhšie rezance, aby ľan narástol dlhý. Často sa k semenu pridávali aj omrvinky vianočných jedál, škrupiny veľkonočných vajec či bahniatka posvätené na Kvetnú nedeľu. Pred siatím sa bolo treba obzrieť na vysoký kopec alebo strom, aby priam taká dlhá rastlina narástla. Na Kysuciach očakávali na Žofiu prílet lastovičiek, zároveň tento deň využívali na sadenie fazule.
Iveta Hažíková