Kysuce – Májovú idylu sprevádza na kysuckých vŕškoch bľačanie ovečiek. V teréne bude až do zimy takmer 11 000 kusové stádo oviec, ktoré tvoria plemenné jarky a bahnice.
Aj Roľnícke družstvo Veľká Rača Oščadnica, ktoré patrí k najväčším chovateľom oviec na Kysuciach, “vyhnalo“ na lúky 2500 oviec, z toho 1400 bahníc. Predseda Róbert Kotyra hovorí, že v tomto roku odpredali len 300 veľkonočných jahniat. Jedným z dôvodov bola aj nízka cena – len 85 korún za kilo. Čo sa týka mlieka, to predávajú Agrofarme Červený kameň, ktorá vyrába mnohé známe syrárske výrobky. Predseda hovorí, že za sezónu vyexpedujú okolo 60 až 70 tisíc litrov mlieka. Pre poľnohospodárske družstvo je takýto postup jednoduchší aj v súvislosti s nedávnym vstupom do EÚ, ktorá pri spracovaní mlieka vyžaduje mnohé certifikáty. Za liter mlieka “inkasujú” 22 korún za liter. V Oščadnici využívajú jednu stabilnú a jednu prenosnú dojáreň, ktoré spĺňajú kritériá požadované EÚ. Túto sezónu im budú fungovať štyri salaše. Podľa slov R. Kotyru s odpredajom vlny momentálne problémy nemajú. Skupujú ju rôzni díleri. Za rok majú z ovce zhruba tri kilogramy vlny, celkom 6 až 7 ton. Ovca sa strihá dvakrát do roka. Strihačom treba za kus zaplatiť 18 korún a vyplatiť aj pomocníkov, a tak summa summarum, vychádza to jedna k jednej. Z vlny teda družstvo zisk nemá. Našťastie vlna pri chove oviec nie je rozhodujúcim artiklom.
Chov oviec mal na Kysuciach svoju tradíciu. Podobne ako iné oblasti Slovenska aj Kysuce boli známe salašníckym chovom oviec. V minulosti salašnícke podnikanie a jeho organizácia v severnej časti Kysúc – Oščadnica, Skalité, Čierne bolo mimoriadne zaujímavé a nemalo obdobu v slovenskej časti Karpát. Bolo podobné ako v susedných oblastiach poľského a moravského okolia Tešína. Salaše na Kysuciach bývali umiestnené na horských pasienkoch alebo pri poľnohospodárskej pôde v údoliach. Pri salašníckom spôsobe chovu oviec sa spracovávalo ovčie mlieko na hrudkový syr. Na zrážanie mlieka sa používala šťava z teľacieho žalúdka, čo viacerí praktizovali doposiaľ. Salaše boli raritou najmä pre ľudí prichádzajúcich z miest. Zvlášť, keď si mohli ochutnať zo žinčice či oštiepka. Parenice, korbáčiky, oštiepky a ovčia hrudka boli kedysi najlepším “podarúnkom“, niekedy lepším platidlom než slovenská koruna. Zdá sa, že kvôli sprísneným podmienkam týkajúcich sa spracovania mlieka, táto tradícia zakape. Vinu na tom bačovia ani Dunčovia nemajú. Skôr prísne predpisy, ktoré majú napomôcť nášmu správnemu vykročeniu do Európskej únie. Faktom je, že na Kysuciach majú kredit na spracovanie výrobkov z ovčieho mlieka, ako je bryndza, korbáčiky, parenice len Poľnohospodárske obchodné družstvo Radoľa, ostatné takýmito spracovateľskými kapacitami nedisponujú.
Iveta Hažíková
