stať lepším, pracovitejším, čestnejším. Skrátka, trochu si vylepšiť „vnútro„, svoje „ja„. A tak ste doma nekričali na deti, že vám idú na nervy, ba naopak, vybrali ste sa s nimi na prechádzku či do kina. V robote ste nefrflali na šéfa, no s radosťou ste prijali robotu navyše, aj keď ste vedeli, že za ňu nedostanete ani korunu naviac. A keď sa rozprávalo v kolektíve o tej či onej kolegyni, ktorá bola momentálne neprítomná, rozplývali ste sa nad jej dobrými vlastnosťami. V takejto eufórii, ktorá vás držala, ste kráčali po ulici, pritom vás napadali krásne myšlienky. Napríklad aj taká, ako niekomu pomôcť. A zrazu máte príležitosť. Na ulici kľačí muž a prosí o milodar. Prečo by ste nedali. „Takmer každý človek dobrej vôle sa niekedy dostane do situácie, keď môže urobiť zázrak, to znamená, poskytnúť niekomu niečo, čo môže urobiť zázraky,„ pomysleli ste si a dali ste mu do krabičky peniaz. Muž má už na ulici svoje „miesto„. Žobranie sa v podstate stalo preň robotou, ktorá ho živí. Hodíte raz, druhý raz, tretí. A potom prídete jedného dňa do práce a kolega vám povie: „Počúvaj, včera som videl toho „tvojho„ žobráka, ktorému stále hádžeš peniaze. Sledoval som ho, keď odchádzal z ulice. Išiel na „moyzesku„ (Moyzesovu ulicu). Tam sa za kontajnerom prezliekol do super koženej vesty, riflí, učesal sa a nasadil slnečné okuliare. Vrece s „pracovným odevom„ si tam nechal. Nie je vôbec slepý, ani hluchý, ani starý. Veď to je hotový štramák.„ Cítite sa pod psa. Ten človek sklamal vašu dôveru. Dokonca vám dal červíka do hlavy. Začnete si vyčítať, že sa hneváte, pritom by ste sa mali radovať, že je o jedného žobráka menej. Potom idete z roboty a opäť vidíte oného „úbožiaka„. Už vás pozná. Podľa topánok, nôh? Veď hlavu má stále sklonenú. Teraz ju zodvihne, čo inak nerobieva. Zdá sa mu čudné, že dnes od vás nedostal nič. Zasa jeden blbý deň. Pre neho i pre vás. Iveta Hažíková
