i neuvedomoval do čoho idem. Začali sme v Českej republike v roku 1991 a v podnikoch, ktoré mali záujem o naše služby. Postupne sme sa vypracovali na firmu, ktorú nemožno prehliadnuť,“ hovorí majiteľ firmy HESO v Kysuckom Novom Meste Ján Hruška.
Začať podnikať nie je jednoduché. Ako to bolo vo vašom prípade?
Začal som ako elektromontér rozvodných zariadení. Pracoval som v Prahe a presvedčil som sa o tom, že môžeme ponúknuť také služby, ktoré zahraničné spoločnosti nedokázali alebo nemohli realizovať. Odborným prístupom som obchodných a mnohých ďalších partnerov presvedčil, že služby a práce, ktoré požadujú, môžem zabezpečiť. Dohoda nebola jednoduchá, ale nakoniec sa podarila.
Znamená to, že Česká republika bola odrazovým mostíkom...
Dalo by so to aj tak povedať. V Šluknove som začal ako elektromontér a veľa vecí som musel naštudovať. Postupne som sa prepracoval na vedúceho montéra v EZ Praha a priznám sa, že som zatajil, že som absolvoval vysokú školu. Dnes už viem, že som urobil dobre, poznal som veľa vecí, ktoré mi pomohli, keď som zakladal vlastnú spoločnosť. Na základe kvalitnej práce som dostal ponuku na dlhodobejšiu spoluprácu, čo som pochopiteľne uvítal.
Dokážem sa uživiť sám, viem, čo môžem ponúknuť...
Asi tak ako hovoríte. Založil som firmu HESO a bol som presvedčený, že svojou kvalitnou prácou spoločne so svojimi spolupracovníkmi “prerazíme“. Nemôžem zabudnúť na p. Káčeríka, ktorý mi v začiatkoch veľmi pomohol. Nebolo jednoduché nájsť prácu v rokoch 1993-94. Každý vie, že sme sa rozdelili a určité činnosti boli v útlme. Ak dovolíte, musím sa vrátiť k tomu, že sme dokázali dať do prevádzky zakladač v Moste (mesto v Českej republike). V Českej republike sa rýchlo roznieslo, že dokážeme urobiť odborné práce kvalitne. To nám pomohlo. Postupne som však musel svoje aktivity presunúť na Slovensko. Tým, že sa Československo rozdelilo na dva samostatné štáty, zmenili sa aj podmienky a možnosti podnikania.
Kvalita ponúkaných služieb sa však rýchlo prejavila...
Pravdepodobne áno. Oslovil nás Slovnaft Bratislava. Bola to veľká zákazka a som rád, že sme dokázali splniť podmienky a odviedli kvalitnú prácu. Tu som sa presvedčil, čoho sme schopní, na čo máme, čo dokážeme urobiť. V podstate som bol rozhodnutý, ako budem postupovať ďalej.
Rok 1996 bol vo vašej existencii prelomový.
Povedal by som kľúčový, v rámci ďalšieho smerovania firmy. Vybudovali sme v Kysuckom Novom Meste obchod, ktorý ponúka predaj elektromontážneho materiálu, svietidiel, spotrebnej elektroniky, kde ponúkame aj servis.
Dá sa povedať, že v tejto oblasti ponúkate kompletné služby pre občanov...
Máte pravdu. Oslovili nás občania s rôznymi starosťami. Snažíme sa vyhovieť, aj keď treba povedať, že v tejto oblasti sme na začiatku. Naša spoločnosť dokáže urobiť rekonštrukciu elektromontážnych rozvodní a príchodom spoločnosti INA Kysuce máme ďalšie možnosti spolupráce najmä v montáži strojového parku. Firma HESO má už svoje meno na elektrotechnickom trhu. Nebudem prezrádzať všetky aktivity, ale aj s príchodom zahraničných automobiliek Peugeot a Hyundai na Slovensko nás oslovili manažéri týchto firiem a požiadali o spoluprácu. Myslím si, že je to ocenenie našej práce a najmä kvality. To ma napĺňa spokojnosťou a presvedčením, že činnosť firmy sa uberá správnym smerom.
Väčšie projekty a rekonštrukcie sú pre vás “hračkou“?
Hračkou možno nie, ale vieme si poradiť. Keď sme realizovali rekonštrukciu 22 – kilowattovej rozvodne v Dolných Vesteniciach , veľkú zákazku v Hornom Srní, rekonštrukciu pece vo Varíne, presvedčil som sa o tom, že na mojich pracovníkov sa môžem spoľahnúť.
Prezradíte aj niečo viac o vašej firme?
Nemám čo tajiť. Momentálne u nás pracuje 25 – 30 pracovníkov. Ich platy sú ďaleko za minimom stanoveným štátom. Uprednosťujem kvalitu a nepozerám sa na vek. Kto vie a dokáže pracovať v tejto oblasti, má u nás dvere otvorené. Snažím sa zamestnancom pripraviť prekvapenia, ktoré si myslím, že vedia oceniť. Ide o trináste platy, kultúrne vyžitie a ďalšie aktivity. Držím sa zásady alebo ak chcete starej ľudovej múdrosti, že kde sa dobre varí, tam sa dobre darí... Vladimír Kollár
Foto: autor