časy, keď v dedine stačil na zabezpečenie poriadku jeden uniformovaný strážnik. Vedel za kým ísť, keď poctivému občanovi v kuríne zmizla sliepka, v králikárni angorák, či nebodaj “pošlo“ teľa. Dlhé roky dedinčania spomínali na mord či násilie, keď chcel voľajaký oplan pomôcť inému homo sapiens na onen svet. Dnes sú takéto prípady na dennom poriadku. Láska človeka k človeku, hodnotám svetským i duchovným ušla dolu vodou. V súčasnosti neplatia výroky o úcte k šedinám, k starobe. Množia sa prípady, keď syn okradne vlastnú matku, otca, výnimkou nie sú násilné činy. Mladí ľudia, dokonca deti, sa neštítia ublížiť starým ľuďom. Ani na Kysuciach nie sú lúpežné prepadnutia žiadnym ojedinelým javom. Obeťami sú tí, ktorým by sa mali poďakovať. Za múdrosť, s ktorou dokázali prežiť svoj život. Bez počítačov, televízorov, vymožeností techniky. V rodine vládla láska, aj keď obrazne povedané nebolo čo do úst položiť. “Zlá doba“, konštatujú dnes viacerí. Hovorí sa, že pri výchove je dôležitý rodičovský príklad. Ten však vo viacerých prípadoch chýba. Akej výchovy sa dostane budúcemu pokoleniu, keď súčasná generácia stratila akékoľvek zábrany a láskou k tým, čo prišli na svet dávno pred nami neoplýva skôr naopak? Všetka česť výnimkám. Napokon mnohí súčasníci nemajú ani úctu sami k sebe. Keď ide o blahobyt, peniaze, hoci získané nečestným spôsobom, sú ochotní odhodiť všetky zábrany. Múdrosti, tradície, prikázania svetské i božie sú prežitkom. Kedysi sa hovorilo aj o príkladoch, vzoroch – ľudských. Kde ich teraz hľadať? Iveta Hažíková
