Likvidácia ZŠ na Hlinkovej ulici v Čadci! Ale onedlho sa absurdné, ako sa zdá, stáva realitou. Vkročme najskôr do histórie. V roku 1932 bol položený základný kameň niekdajšej Masarykovej meštianskej školy, pretože dovtedy sa čadčianske deti učili v rôznych typoch provizórií, napríklad aj v rozhojdanej triede, podopretej stĺpmi v bývalom pivovare, pričom si žiaci i učitelia museli dávať veľký pozor, aby na jednu stranu nesadlo viac detí a nezborilo stĺp i s triedou. Dnes má škola bohatú históriu. Tu nadobúdali deti nielen základné vzdelanie, ale stala sa útočišťom stredoškolákov- gymnázia, JSŠ, SVŠ i obchodnej akadémie, ba svoje miesto tu našli aj večernisti. Stala sa tak klenotom torza historických budov, ktoré v meste zostali. Už nikdy nikto nevzkriesi z popola bývalú historickú čadčiansku faru, v ktorej sa v meruôsmych rokoch zastavili Štúr i Hurban. Ako podstatný argument vtedajších funkcionárov zavážil fakt, že cestu treba pustiť cez mesto, lebo by nám nikto do mesta neprišiel... A tak padla za obeť napriek obrovskej snahe pamiatkárov, akými boli napríklad D. Choluj i môj nebohý brat, nielen spomínaná fara, ale aj jedna z najkrajších budov v Čadci – Lackov dom a spolu s ním aj prevažná časť historického jadra mesta. Ak k tomu prirátame množstvo vyhasnutých ľudských životov v dôsledku nešťastného rozhodnutia výstavby a následne prevádzky hlavného ťahu komunikácie cez stred mesta, ďalší komentár netreba. Potom prišiel na rad Palárikov dom a jeho nie celkom vydarená úprava po rekonštrukcii. Možno by sa dnes Palárik v hrobe obrátil, keby zistil, že budova nesúca jeho meno dávno stratila svoje pôvodné poslanie – šíriť kultúru. Obnovený nábytok “zmizol“ a dnes sa tento kultúrny stánok premenil na trhovisko tovaru rôznej kvality. Je to trestuhodná nezodpovednosť a je mi divné (a nielen mne), prečo ani po toľkých rokoch nedošlo k náprave. Čaká podobný osud najstaršiu mestskú školu? V ktorej hlave sa zrodil nápad tzv. racionalizácie práve tejto budovy tak, aby sa 470 detí roztrúsilo napr. na Horelicu (škola bez telocvične a s nízkym počtom žiakov), Žarec, Kýčerku. Ak má napr. ZŠ Žarec úbytok žiakov a nevyužité priestory, dá sa tam presunúť OŠ, ZUŠ, CVČ, DOŠ, školy s nízkym počtom žiakov. Varianty sú rôzne. To chce však objektívnosť, spravodlivosť a ozajstné ľudské kysucké srdce, lebo prítomnosť a budúcnosť sa bez minulosti budovať nedá. Nesprávne rozhodnutie vám totiž, vážení súčasní páni z mestského zastupiteľstva, neodpustia najmä budúce generácie.
Jarmila Jakubíková, učiteľka