ová
Krásno nad Kysucou, ako najmladšie kysucké mesto, sa prvýkrát objavuje v záznamoch z roku 1325. Krásno sa postupne rozrastalo. Uznesením vlády SR bolo 1. septembra 2001 vyhlásené za mesto. V súčasnosti má v ňom svoj domov 6 949 obyvateľov. V starostovskom, teraz v primátorskom kresle sedí už tretie volebné obdobie inžinierka Daniela Plánková. Požiadali sme ju o rozhovor a ona nám ochotne priblížila starosti i radosti „richtárskeho“ života.
Pani primátorka, skôr ako začneme, pokúste sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť.
Po ukončení štúdia sa mi naskytla, v roku 1982, príležitosť pracovať na bývalom Miestnom národnom výbore. Bolo to v dobe, keď sa z Krásna vytvárala stredisková obec. Prešla som rôznymi funkciami. Najskôr na úseku služieb, potom územného plánovania a výstavby, neskôr ako vedúca finančného oddelenia. V komunálnych voľbách v roku 1994 som sa rozhodla kandidovať na funkciu starostky. Občania mi vyslovili dôveru. Snažím sa im ju odplatiť prácou a napĺňaním vytýčeného programu.
Čo Vás viedlo k opätovným kandidatúram na tento náročný post?
Mala som rozpracované viaceré aktivity a považovala som za svoju povinnosť veci dotiahnuť do konca.
Na čom bol postavený Váš volebný program?
Môj volebný program sa skladal z niekoľkých častí. V oblasti bytovej výstavby dostali prioritu nájomné byty. V minulosti sme využili najvýhodnejší spôsob výstavby bytov spoluúčasťou štátu, mesta, užívateľov bytov a postavili sme 24 bytový dom. Tieto byty prejdú nájomníkom po pätnástich rokoch užívania do osobného vlastníctva. K tomuto účelu sme využili platnosť vtedajšieho zákona. Dnes po jeho novelizácii takáto možnosť neexistuje. Umožnili sme preto prístavbu štrnástich bytov k druhej novej bytovke, kde mesto poskytlo stavebníkom bezplatne pozemok a vybudovalo inžinierske siete. Sedem záujemcov si tu môže pristaviť byty na vlastné náklady, s možnosťou pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Prebieha tiež nadstavba bytov do osobného vlastníctva nad priestormi lekárne a zdravotného strediska. V budúcnosti, ak sa zlepšia finančné podmienky, uvažujeme o ďalšej výstavbe nájomných bytov. Pre záujemcov o individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov pripravujeme dve lokality, Zákysučie a Kalinov. Občania si môžu podať žiadosti o odkúpenie pozemkov na MÚ.
Môžete v krátkosti spomenúť aj ďalšie úlohy?
Veľmi dôležitou úlohou je vytváranie pracovných príležitostí. Robíme preto všetky potrebné kroky k tomu, aby bol v Krásne vybudovaný priemyselný park. Mestské zastupiteľstvo schválilo vyčlenenú lokalitu, ktorá sa nachádza v hornej časti mesta, medzi štátnou cestou, miestnou komunikáciou a nad štátnou cestou. Lokalitu schválila aj vláda SR svojim uznesením. Máme spracovaný projekt pre možnosť získania dotácie. Krásno bolo v minulosti známe rozvinutou drevárskou výrobou a preto by sme v tomto smere chceli pokračovať. Vedie nás k tomu aj dostatok pracovnej sily a miestne zdroje drevnej hmoty. Zatiaľ sa nám žiaľ nedarí nájsť vhodného podnikateľa, ktorý by v danej oblasti mal záujem podnikať. Zameriavame sa preto aj na iné oblasti podnikania. V oblasti dopravy máme vytýčenú úlohu vybudovať cestu od priemyselnej zóny v Dolnom Krásne a napojiť ju na hlavnú komunikáciu, čím by sa výrazne obmedzila nákladná doprava centrom mesta. Chceme dokončiť povrchové úpravy miestnych komunikácii a chodníkov. Budeme taktiež pokračovať v úsilí o zriadenie železničnej zastávky v centre, ktoré zo strany ŽSR zatiaľ nemôže byť realizované. Ďalšou dôležitou úlohou je výmena vodovodnej siete v miestnej časti Kalinov. Nachádza sa tu viac ako štyridsaťročné potrubie, ktoré je deravé a spôsobuje veľké straty vody
Súčasnosť i budúcnosť si vyžaduje odkanalizovanie obcí aj na Kysuciach. Ako ďaleko ste v tomto smere?
Centrum mesta bolo odkanalizované už v minulých volebných obdobiach. Zostali len ulice, pod ktorými je množstvo prípojok inžinierskych sietí, vplyvom čoho vznikajú vážne technické problémy. Po dokončení Mládežníckej ulice sme minulý rok začali ulice Hôrky a Lazy. Chýba nám vybudovať kanalizáciu v miestnych častiach. Tu počítame so získaním financií v rámci Projektu odkanalizovania Kysúc, v ktorom je zapojené i naše mesto. Nesúhlasíme však s napojením kanalizácie z Oščadnice a Bystrickej doliny na čistiareň odpadovej vody (ČOV) v Krásne. Došlo by tým k poškodeniu opravených komunikácií a znečisteniu životného prostredia v centre. Toto rozsiahle územie má predpoklady na vybudovanie vlastnej ČOV, v blízkosti priemyselnej zóny Oščadnice.
Súčasťou práce Mestského úradu je aj poskytovanie služieb občanom. Čo môžete povedať k tejto problematike?
Občanom poskytujeme bezplatne verejné osvetlenie, ktoré aj napriek neustále narastajúcim cenám energie zatiaľ nemusíme vypínať. Podarilo sa nám ho v minulom roku zrekonštruovať. Rekonštrukcia prebehla aj na miestnom rozhlase. Potrebujeme ešte „zgenerálkovať“ rozhlasovú ústredňu. Staráme sa o úpravu verejných priestranstiev. Dôležitou súčasťou služieb je aj zvoz tuhého komunálneho odpadu. Na ňom sa však musia občania podieľať určitou sumou. V súčasnosti to predstavuje čiastku 150 Sk na osobu a rok. Rodiny s deťmi platia maximálne na dve deti. Z hľadiska zdravotnej starostlivosti by sme chceli presadiť stálu pohotovostnú službu, čo je v súčasnom období problematické. Reálnym sa javí zriadenie rehabilitačného strediska.
Teraz načrieme do inej oblasti. Ako je to v Krásne so športom?
Naše mesto, predtým obec, bolo vždy známe kvalitným futbalom. Darí sa tak dospelým, ako aj mládeži. Od nás vyšli napríklad takí známi futbalisti ako Ladislav Pecko, či Vladimír Kinier. Aj teraz sú medzi futbalistami výrazné talenty. Spomeniem napríklad mená ako: Kasaj, Jozefík, Šúty, či Gáborík. Touto cestou by som chcela poďakovať trénerovi Milošovi Lastovicovi, ktorý má značný podiel na rozvoji tohoto športu. Okrem futbalu sa darí aj atlétom. Známy je najmä cestný beh „Krasňanská desiatka,“ ktorý si vlani zaknihoval už svoj 20. ročník. Spomeniem ešte lyžiarsky oddiel, ktorý vedie Marián Čimbora, vzpieračský oddiel pod vedením Antona Šusteka. Po odchode Bohdana Kormanca sa menej darí šachovému klubu.
K životu neoddeliteľne patrí aj kultúrne vyžitie občanov. Čím sa v tejto oblasti môžete pochváliť?
V roku 2000 sa nám podarilo dokončiť výstavbu Domu kultúry (DK), ktorý sa začal budovať ešte v roku 1979. Aj napriek stratovosti, dvakrát týždenne premietame film. Máme tu tiež miestnu knižnicu. V DKP príležitostne rôzne spoločenské akcie, či už ide o vystúpenia známeho folklórneho súboru Drevár, pod odborným vedením Jozefa Murína, vystúpenia žiakov základnej školy, umeleckej školy a iné. V bývalej kinosále pri kostole, ktorú mesto bezplatne poskytlo farskému úradu, sa vytvorilo Farské pastoračné centrum, ktoré sa zameriava na prácu s kresťanskou mládežou. Pre priblíženie kultúry občanom prebieha v meste budovanie káblovej televízie.
Ani pri najlepšej vôli sa nedajú spomenúť všetky aktivity v meste. Skúste preto povedať niečo na záver.
Snáď len toľko, že plány do budúcnosti máme smelé a verím, že v spolupráci s občanmi sa nám ich podarí zrealizovať k spokojnosti. Realizácia plánov však v značnej miere závisí od získania finančných zdrojov.
Ján Koňušiak Foto: autor