tormi sú susedia. Tí vám presne povedia, čo robí ich sused , aké má auto, kde má chatu, či sa s manželkou háda pravidelne alebo nepravidelne a ďalšie „pikošky.“ Susedia vedia aj to, že dcéra „tej od naproti“ chodí so ženatým chlapom a rodičia to nevedia. Dozviete sa, že mladí ľudia sú nevychovaní, nevedia pozdraviť, skrátka chýba pevná ruka od rodičov. Možno je to pravda, ale starším ľuďom ťažko vysvetlíte, že dnes sú na zábavách a diskotékach 14-ročné deti...Občania sa sťažujú na mestských úradoch, že po polnoci nemôžu spávať, lebo mládež bujaro oslavuje, prípadne robí neporiadok, jednoducho je viac ako hlučná. Polícia nemôže v tejto veci konať, pretože aj keď upozorní rodičov, tí odpovedia, že sú to ich deti a oni sa nemajú čo starať. Odbije sa to vetou, veď každý bol mladý... Verím, že mnohí rodičia dospievajúcich detí, budú so mnou súhlasiť, že komunikácia s touto generáciou je náročná, ak nie ťažká. Mal som možnosť presvedčiť sa o tom nedávno vo vlaku. Mamička upozornila svojho syna, že má dlhé vlasy a mal by sa ostrihať. Odpoveď asi 16-ročného mládenca bola taká, že sa pôjde ostrihať vtedy, keď to sám uzná za vhodné. Trpezlivá mamička mu vysvetľovala, že lepšie mu pristanú kratšie vlasy, ale márne. Nakoniec zo synátora vyšiel argument, ktorý mamičku evidentne zabolel. „Ja sa tiež nestarám ako si každý druhý týždeň farbíš vlasy a koľko šminiek na seba dáš, kým odídeš do roboty,“ uzavrel dialóg možno budúci poslanec. Úcta k rodičom sa u mladých ľudí vytráca. Nehovorím, a to zdôrazňujem, že nie u všetkých, ale to pomyselné percento sa neustále zvyšuje. Keď vystupovala mamička so synom, slušne sa pozdravila a trochu previnilo sa na mňa pozrela. „To viete, som sama, nemá mu kto rozkázať. Neviem, čo bude ďalej. Neostáva mi nič iné len veriť, že keď bude starší tak sa zmení,“ dodala a s ustarosteným výzorom v tvári a odišla. Vladimír Kollár