ke a obzerala si spoločnosť okolo. Upútali ju plavky, ktoré mala počerná kráska nastavujúca svoje telo oskarovi. Boli na jej vkus príliš odvážne. Ale čo, dnes je iná doba, pomyslela si. Nevdojak si spomenula na zážitok z mladosti, ktorý sa spájal práve s týmto kúskom odevu, a začala sa smiať. Pracovala vo fabrike, ktorá zamestnávala väčšinou ženy. Mala meniny. Sestra, ktorá pracovala v Bratislave, jej priniesla darček. Dvojdielne plavky. Boli perfektné. Módny hit. Čierne, s bielymi pásikmi. Sedeli jej ako uliate. Chcela sa pochváliť, a tak ich zobrala do fabriky ukázať ženám. Samozrejme, že sa všetkým páčili. Podávali si ich z ruky do ruky. Bola rada, keď jej ich napokon vrátili a nič z nich nechýbalo. Stačila ich schovať pod stroj práve vtedy, keď prišiel majster. Bol slobodný a veľmi sa mu páčila Božka, ktorá pracovala pri susednom stroji. „Poď so mnou do kancelárie,„ zavolal ju. Ona šibalskými očami mrkla na kolegyne a pobrala sa za ním. Za pár minút sa vrátila. „Baby, poslal ma do mesta kúpiť pre jeho mamu kávovú súpravu. Má vraj dnes narodeniny a chce jej priniesť nejaký darček. Popozerám sa po obchodoch, poviem vám, kde čo dostali. Zatiaľ sa majte.„ Zakývala im rukou a už jej nebolo. Stroje monotónne hučali, ženy pozerali na hodinky, kedy už konečne bude obedňajšia prestávka. Božka priletela do jedálne ako víchor. Sadla si k nim a spustila: „Baby, do Luxusu dostali presne také isté plavky, ako máš ty,„ pozrela na Annu a konečne vydýchla. Majster im pred dvomi týždňami sľúbil prémie za to, že splnili plán. Každá už rozmýšľala, na čo peniaze použije. Teraz to vedeli, kúpia si plávky ako má Anna. Bolo leto, blížila sa celozávodná dovolenka. Jedna sa tešila na more v Bulharsku, druhá mala namierene do Rumunska, iná si vybrala Balatón. Neváhali. Požičiali si peniaze od starších vydatých kolegýň, ktoré sa už tešili z vnúčat, o plavky záujem nemali a boli na tom s obsahom peňaženky lepšie. Božka sa vybrala za majstrom. „Prišla som sa poradiť. Majú krásne kávové súpravy, ktoré by sa určite vašej mame páčili. Neviem však akú farbu ma obrus na stole, závesy a koberec, aby som to mohla zladiť,„ vyhovorila sa. Potrebovala sa predsa ešte raz dostať do mesta. Keď mala všetky potrebné informácie, vyletela z fabriky ako strela. Pred predajňou „Luxus„ bol šor ľudí dlhý ako pásomnica. Dúfala, že kým príde na rad, plavky ešte budú. Šťastie jej prialo len sčasti. Keď sa konečne dostala k pultu, mali posledné štyri kusy. Potrebovala ešte dva. Ale nič sa nedalo robiť. Zaplatila a rozbehla sa ešte pre krabicu s kávovou súpravou, ktorú si dala odložiť už predtým. Keď prišla do dielne, zhŕkli sa okolo nej ako osy. Každá zo šestice chcela plavky, žiadna peniaze späť. Napokon sa dohodli. Bez plaviek zostali Ľudka s Martou. Božka zaniesla krabicu previazanú mašľou majstrovi a náhlila sa preč. Nemohli sa dočkať, kedy si ich vyskúšajú. Štvorica sa vybrala na sociálne zariadenie. Bolo tam len jedno zrkadlo, navyše si v ňom videli iba hlavu. A tak si obzerali jedna druhú. Plavky im sedeli ako uliate. „Poďme sa ukázať kolegyniam,„ navrhla Božka. Vedela, že v tomto čase sedí majster v svojej kancelárii, pije kávu a lúšti krížovky. Postavili sa za seba, pričom sa snažili napodobniť modelky na predvádzacích mólach. Krútili zadkami, zvodne naťahovali krk a špúlili pery. Vošli do dielne a vtom sa otvorili hlavné dvere. Na ich pracovisko, vyhlásené za ukážkové, ktoré plnilo plán nad sto percent, práve vstúpila delegácia vedená riaditeľom podniku. Vedľa neho stál generálny riaditeľ a skupina odborníkov z družobného závodu v Maďarsku. „Modelky„ stáli a vyzerali akoby do zeme vrástli. Dve boli červené ako papriky, dvom by sa, obrazne povedané, nebol krvi dorezal. Boli bledé ako stena. „Súdružky, vonku je síce horúco, ale tu vo vnútri to predsa len nie je také hrozné. Myslím, že pracovný plášť nebude pre vás príliš veľkou záťažou,„ okomentoval situáciu riaditeľ. Potom sa so skupinou prešiel po hale. Ako si oblečenie pracovníčok vysvetlila zahraničná delegácia, nevedno. Hapyend bol taký, že z prémií nebolo nič. A slobodného majstra, ktorému sa príliš páčili dievčatá, preložili na výlučne mužské oddelenie. Aj keď, pravdupovediac, v tomto prípade za nič nemohol. Akurát chcel svoju mamičku potešiť kávovou súpravou.
Iveta Hažíková
