covníkov
Vyhľadávacia činnosť predstavuje v sociálnej práci dôležitú úlohu. Ide o vyhľadávanie rodín s maloletými deťmi, ktoré žijú v nepriaznivých rodinných pomeroch, taktiež o deti, voči ktorým si rodičia neplnia svoje povinnosti, alebo ohrozujú ich výchovu a výživu.
Na základe vyhľadania, ale i akéhokoľvek podnetu od občanov, školy, cirkvi, rodinných príslušníkov začínajú sociálni pracovníci prijímať potrebné opatrenia. Aj obce by mali dôraznejšie kontaktovať pracovníkov sociálnoprávnej ochrany, úradov práce sociálnych vecí a rodiny a podieľať sa spoločne na sanácii rodiny v prospech maloletých detí. Každý z nás pomôže tým, že na tieto deti upozorní.
Naša legislatíva zaručuje, že sociálni pracovníci sú zaviazaní mlčanlivosťou. Preto nikto sa nedozvie ohlasovateľa, ak si to dotyčná osoba neželá. Dokonca stačí i telefonické oznámenie. Z praxe vieme, že práve na vyhľadávaciu a preventívnu činnosť nekladieme dostatočný dôraz, i keď prináša väčší prínos pre deti i spoločnosť. Pre ilustráciu uvedieme príklad, keď vďaka telefonickému oznamu sociálni pracovníci zachránili štyri školopovinné deti. Išlo o matku, ktorá bola rozvedená a žila s deťmi sama. Otec detí si založil novú rodinu a nemal záujem o svoje deti z predchádzajúceho manželstva. Plnil si len vyživovaciu povinnosť v súlade s rozsudkom okresného súdu v sume celkom 2000 korún. Pretože si bol vedomý, že ak by na deti neplatil, dopustil by sa trestného činu zanedbania povinnej výživy. Matka namiesto opatery konzumovala alkoholické nápoje bezmála dve desaťročia, nachádzala sa vo fáze kolapsu. Strácala súdnosť a kontakt s realitou. Nezáležalo jej na deťoch, nezaujímalo ju, že nemajú peniaze na mesačníky, na stravu, školské pomôcky. Deťom taktiež chýbali základné hygienické návyky, snažili sa ich naučiť v škole, no doma nemali podmienky, aby si mohli umyť zuby, či oprať veci.
Sociálnou prácou sa zistilo, že otec nemal záujem, aby sa deti zverili do jeho starostlivosti, odmietol niesť zodpovednosť za vlastné deti len preto, že by mu to skomplikovalo život s argumentom, že má ďalšie dve deti a harmonické manželstvo. Sociálnemu pracovníkovi sa v tomto prípade podarilo nájsť vhodných pestúnov zo širšej rodiny detí, ktorí sa zatiaľ príkladne starajú o deti. V súčasnosti prebiehajú konania na súdoch. Deti sa za krátky čas podstatne zlepšili prospech v škole, majú finančné prostriedky na jedlo, hygienu, sú v teple. Sociálny pracovník neustále dohliada na zdravý vývin detí, pričom im pomáha spoločne s pestúnmi prekonávať úskalia a traumy, ktoré prežili. V konečnom dôsledku len vďaka oznamovateľovi, ktorý si želal zostať v anonymite sa pomohlo štyrom súrodencom. Ak sociálny pracovník o rodine nedozvie, nemôže jej ani pomôcť, a to zapríčiňuje, že dieťa potom musí prejsť dlhodobou frustráciou a stresom v rodine, s rizikom neurotizácie, deprivácie. Často až v tejto hraničnej situácii sa začína proces sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou, čo je už neskoro. Musíme si všetci uvedomiť, že detí žijúcich v nepriaznivých podmienkach neustále pribúda. Je potrebné sa poobzerať okolo seba a zahodiť predsudky. Všímajme si deti. Tie sa nevedia brániť a je na nás dospelých a na sociálnych pracovníkoch, aby im v tom pomáhali. Môžeme im veľmi pomôcť, aby neskončili v detskom domove, aby sa podarilo v rámci možností prinútiť rodičov starať sa o ne, aby sa podarila sanácia rodinného prostredia, kým nie je neskoro. V konečnom dôsledku, tým i viac šetríme peniaze daňových poplatníkov.
Jarmila Majáková
Foto: (jk)
