vštevovali pedagogickú fakultu. Aj keď rodičia z jednej i druhej strany neboli ktovieako nadšení, napokon súhlasili so svadbou. Spolužiaci sa síce čudovali, prečo, keď to nie je „akútne„, no oni mali naporúdzi odpoveď. „Majú sa radi a chcú bývať spolu„. Školu úspešne dokončili už ako manželia. Rozhodli sa, že sa odsťahujú do Ireninho rodiska. V meste bolo viacero škôl, s robotou teda nebol žiaden problém. Istý čas bývali u jej rodičov, neskôr sa im podarilo vybaviť byt. Boli šťastní. Mali vlastné bývanie, prácu, ktorá ich zaujímala, veľa priateľov. „Mali by sme porozmýšľať nad rodinou,„ povedala istý večer Petrovi. Práve sa vrátil z tenisových kurtov. V poslednom čase chodieval domov neskoro. Aj dnes dorazil domov niečo po desiatej. Chcela mu povedať, že keď je s kamarátmi, jej je doma smutno. Potom si to rozmyslela. Načo mu kaziť radosť. Na manžela sa sťažovať nemohla. Bol dobrý, tolerantný. Vedela, že ju má rád. Mala voľnosť, mohla ísť s priateľkami hocikde. Ale kde? Takmer všetky boli vydaté, mali deti. Aj keď si popoludní posedeli v cukrárni alebo zašli do vinárne, každá sa ponáhľala domov. Bolo treba vybrať deti zo škôlky, navariť večeru. Kolegyne z roboty Marta s Božkou boli síce slobodné, no mali priateľov, s ktorými trávili väčšinu voľného času. Nechcela im byť na príťaž. Koľkokrát sa pri pohľade na prváčikov, ktorých učila, zamyslela. Hlavou sa jej čoraz častejšie preháňali myšlienky na vlastné dieťa. Už dávnejšie prestala užívať antikoncepčné tabletky. Petrovi o tom nepovedala. Vedela, že keby otehotnela, nebol by proti. Naopak. Aj on mal deti rád. Veď aj preto si vybral učiteľské povolanie. Blížil sa koniec školského roka. Tešila sa, že budú mať niekoľko týždňov len pre seba. Dúfala, že na dovolenke v Grécku, sa to možno podarí. Začínala mať obavy. Ochranu nepoužívali už niekoľko mesiacov a stále nič. Pri vyšetreniach lekár konštatoval, že sú obidvaja zdraví, nič im nebráni stať sa rodičmi. Poradil jej, aby na tehotenstvo nemyslela tak intenzívne. Zrejme mal pravdu. Keď prišla do školy a pozrela do okáľ deťom, hneď myslela na svoj problém. Aj pri milovaní s Petrom už nemyslela na nič iné, len ako otehotnieť. Verila, že na dovolenke sa trochu uvoľnia, oddýchnu si od každodenných starostí a tehotenstvo príde samo od seba. V Grécku prežili krásne tri týždne. Štvrtý týždeň žila v očakávaní, že sa to predsa len podarilo. Keď ju v to ráno videl Peter so slzami v očiach, pochopil. Nasledovali ďalšie vyšetrenia. Prešli mesiace. Napokon im lekár doporučil umelé oplodnenie. Po absolvovaní testov prišla na kliniku. Odborník, ktorý ju mal na starosti a ktorý robil záverečné vyšetrenie, prišiel so smiechom na izbu. Priniesol maličkú snímku. „Tak, už sme tu zažili všeličo, ale aby prišla na oplodnenie mamička, ktorá je tri týždne ťarchavá, to sa nám nestalo.„ Bola od radosti celá bez seba. Rovnako sa radoval aj Peter, ktorý sa tešil na otcovstvo. Malý Petrík sa stal malým „bôžikom„. Celá rodina sa radovala z utešeného chlapčiatka. Malo kučeravé vlásky a nádherné modré oči. Všetci boli z neho unesení. Irena sa snažila byť čo najlepšou matkou. Už v tehotenstve preštudovala množstvo odborných príručiek, dodržiavala všetko, čo jej radil lekár. Chcela, aby jej dieťatko bolo zdravé. A tak ho ako správna matka kŕmila len svojím mliekom. Petrík bol „gurmán„. Keď prišiel naň hlad, reval akoby ho z kože drali a dožadoval sa svojej potravy. Jedného dňa sa vybrala s malým do mesta. Musela vybaviť rôzne veci po úradoch, a tak si ani nevšimla, že hodina pokročila a blíži sa čas kŕmenia. A vtedy to prišlo. V bočnej uličke sa Petrík pustil do hrozného revu. Vypočítala si, že kým príde k paneláku, kde bývajú, istý čas to ešte potrvá. Poobzerala sa okolo, no nevidela nič, kde by sa mohla s malým usadiť a dať mu čo treba. Jediná firma, ktorá tam sídlila, bola pohrebná služba. Neváhala a vošla dovnútra. Pracovníčka na ňu súcitne pozrela. Zrejme si myslela, že ide o mladú vdovu, ktorá prišla zabezpečiť pohreb pre svojho manžela. Neveriacky na ňu vyvalila oči, keď ju požiadala, či by mohla u nich nakŕmiť dieťa. Bez slov prikývla. Vo vedľajšej miestnosti napratanej truhlami, ovešanej vencami, si sadla na stoličku a začala s kŕmením. Predavačka si myslela, že má so sebou fľašku a tak nič netušiacich zákazníkov vpustila dovnútra. Keď istý starý dedko, ktorý sa práve stal vdovcom, prišiel kúpiť truhlu a vence a videl obnažený prsník, neveril vlastným očiam. Zdalo sa mu, že vidí Madonu a on odchádza za svojou nebožkou tam hore... Iveta Hažíková