a najbližšia rodina. Hovorí sa o ňom, že talent zdedil od Boha. Na čo siahol, to sa mu podarilo. Gusto Švábik – chodiaca kalokagatia. V zdravom tele má nielen zdravého ducha, ale najmä citlivú dušu. Umelec, ktorý sa narodil v Turzovke, nikdy nepoznal, čo sú to prekážky. Štúdium mu síce dalo dobré základy, no preraziť na trhu, ktorý je presýtený spotrebnými tovarmi, sa ukázalo ako ťažké. Gusto Švábik dokázal nie len, ako sa zvykne hovoriť talentom, ale má i zručnosť, ktorá mu pomohla k tomu, že sa stal jedným z najvyhľadávanejších výtvarníkov. Spomenieme reliéf pred budovou SAD Žilina, plastiku pred materskou školou v Zlatých Moravciach, interiér sobášnej siene v Kysuckom Novom Meste a bronzový reliéf v knižnici v Kysuckom Novom Meste. Každý umelec chce byť originálny, jednoducho zaujať návštevníkov, priaznivcov a milovníkov umenia. To isté chce aj sympatický Gusto. Na Kysuciach zodral svoje pomyselné krpce, tu si zamiloval možno trochu drsný pôvab kysuckých kopaníc a snažil sa pochopiť život svojich Kysučanov. V tomto prekrásnom kúte na severe Slovenska pochopil, čo je to drevo. Ani mramor, ani bronz, ani iné ušľachtilé materiály ho „neoslovili.„ Pochopil, že iba drevom môže vyjadriť originálnym spôsobom svoje vnímanie histórie a súčasnosti rodného kraja. Odborníci sa zhodli, že majster Švábik sa neuspokojí len s jednou plastikou, sochou či objektom. Snaží sa vytvoriť skupinu plastík, čo dokumentoval aj na vernisáži, ktorá sa uskutočnila v Kysuckej galérii v Čadci uplynulý týždeň. Jeho priatelia a pozvaní hostia sa zhodli, že Gusto svojimi prácami dokazuje, že drevo zvučí, vonia farbou, včelím voskom a spomienkami. Čo povedať na záver? Ako sám umelec skromne dodáva nebyť domáceho zázemia, skvelej manželky, ťažko by dokázal tvoriť. Umelcovi želáme, aby jeho cesta, ktorou kráča, bola tou vysnívanou, tou najkrajšou. Veď jeho životná filozofia a umelecká koncepcia je predurčená na svojské vyjadrenie – intímne, osobné, zaostrené cez obraz človeka neraz tápajúceho, pochybujúceho, ale i chápajúceho. Dobre to povedal jeden jeho priateľ, ktorý nechce byť menovaný: Gusto Švábik je trubadúr vrchárskej poetiky a sám s dušou vrchára. Len neviem pochopiť, kde sa doteraz túlal.
Vladimír Kollár
Foto: autor