Návrat z Ameriky
Doba sa, ľudia moji, zmenila. Kedysi sme nemohli vytrčiť päty z chotára, pretože sme boli prísne strážení pred cudzinou, a dnes, len sa pozrite, môžete odísť, kam chcete, cestovať, kde chcete – ak máte za čo. A tak doteraz mnohým ľuďom neostáva nič iné, len si žiť stále na svojom chotári. Ba ja to mám ešte horšie, lebo mňa stará komanduje ešte aj na tej škvarke zeme. Občas sa potajomky vytratím na kus reči do našej krčmičky – či nie je hneď za mnou, potvora jedna? Len aby som bol furt doma! A tak, keď mi je najhoršie, sadnem si do pivnice, vypijem slivovice a opakujem si: Všade dobre, doma najlepšie...
To raz z dediny, ktorá je až kdesi pri Orave, odišiel kedysi dávno jeden mladý chlap do Ameriky. Bola vtedy kríza, nemohol zohnať robotu a náš kraj bol na úrodu odjakživa úbohý, akurát deťúreniec sa rodilo neúrekom a bolo ich treba živiť. V Amerike sa uchytil v akejsi továrni a dal sa do spolku s ostatnými Slovákmi. Bolo tam aj mnoho Kysučanov. Ľudia si navzájom pomáhali. Nuž a v Amerike sa ten chlap dozvedel, že v jeho rodnej dedine stavajú kostol. Pán farár urobili medzi ľudom zbierku, ale peňazí na dostavbu kostola bolo málo. Vtedy zapracovali naši Slováci v cudzine - poslali doláre, aby sa ten boží stánok mohol dostavať. Po rokoch sa náš chlap, teraz už ošľahaný svetobežník, rozhodol, že sa vráti domov. Peňazí zarobil dosť, nuž chcel gazdovať doma. Doviezol sa loďou do Európy a potom musel ešte dlho cestovať, kým sa dostal na Slovensko. Keďže bol dlho preč, len ťažko spoznával krajinu, lebo tu sa neustále mení, hoci si to častokrát neuvedomujeme. Hľadal domov. Dostal sa na Kysuce, ale ako nájsť svoju dedinu, keď sa všetky načisto vyonačili? Neostávalo mu nič inšie, len putovať z obce do obce dovtedy, kým nenájde tú pravú.
Raz, bolo akurát poludnie, zastal na jednom námestíčku. Pred ním sa vypínal kostol, vedľa bola krčma. Možno je to ten kostol, na ktorý som dal kedysi peniaze, húta. Ale krčma je tu akási iná. Som doma či nie? Pustil kufre na zem a prehraboval sa po vlasoch, lebo tuho premýšľal. Ale veď sa ja opýtam, po papuli mi za to nedajú, rozhodol sa napokon. Chcel zdvihnúť kufre zo zeme, ale po tých ani pamiatky.
Tak predsa som doma, vykríkol od radosti a zahol do krčmy. Keďže zmiznuté kufre sa onedlho našli, chlapi z dediny mohli dlho do noci oslavovať rodákov návrat.
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
