dlhých rokoch strádania a očakávania. Svojou básnickou zbierkou S krajinou v srdci nadviazal na tvorbu z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. V centre jeho poézie je krajina, kde sa narodil – jeho Kysuce. Ďalšia zbierka S rukami v rieke svojou najvlastnejšou podstatou pokračuje v trende návratu do rodiska. Rozsahom nie príliš veľkou skladbou S tebou uprostred slnka prekvapil sviežosťou výrazu a životným optimizmom. Jeho zrelá láska je síce plná protikladov, a predsa čitateľ priam žasne nad jej činorodosťou a nezlomnosťou. Môžeme tvrdiť, že má nadčasovú platnosť. Skladba patrí medzi to najlepšie, čo vzniklo v našej ľúbostnej poézii.
Básnik Straka v súčasnosti prichádza s novým dielom – tentoraz s prózou. Svojou knihou Starý otec, Džony a ja (vyšla vo vydavateľstve Knižné centrum Žilina) sa vracia do rokov dávnominulých. Dej prózy sa odohráva na kysuckej železničnej stanici v rokoch pred druhou svetovou vojnou a končí sa bezprostredne po nej. Autor nás oboznamuje s prostredím železničného domu na hradle pod Holým dielom. Chlapec Matúš stratil rodičov a v dome prežíva svoje detské roky so starými rodičmi a so zvieratami, ktoré patrili k tomuto svetu – s kozou Cilkou, kohútom Pierkom a neskôr sa k nim priradia psík Džony, pomenovaný starým otcom po Angličanovi, ktorý má fúru peňazí, a srnček Očko. Postupne spoznávame život dediny prostredníctvom Matúšových rovesníkov i dospelých. Patria k nim Vincko Kormanec, Lojzko Vápeník, Ondro, Imro, Janko... Svet dospelých predstavujú žandár Bělička, organista Stankovský, richtár Švancár, kostolník Šľapka, ba postupne sa do deja zapájajú aj ďalší, najmä notár Baranec a s ním aj výmysel, že na vrchu Šuprín sa objavilo uhlie. Hneď sa aj začali rozdeľovať účastiny. Uhlie na vrchu bolo samozrejme fingované – nanosil ho tam vo vreciach richtárov sluha Oňo, aby ho chlapci objavili, a tak vlastne odhalili klamstvo.
V tejto časti knihy môžeme nájsť bohaté opisy prírody, voľnosti uprostred nej, prechádzky pod holým nebom, aké môžeme objaviť v tvorbe Ľuda Ondrejova, ale i sociálne motívy, ktoré sa rozvinuli v detských prózach Martina Rázusa. Straka ich zasadil do pevného, kysuckého prostredia, ktoré sa podobá prostrediam spomínaných autorov. Život na železnici približujú typické názvy ako vochtereň, hradlo, semafory, rampa, závory, škarpa i klapka. Skutočné sú aj zemepisné názvy.
Keďže dej prózy sa odohráva na hlavnej železničnej trati Žilina – Čadca a Čadca – Těšín, nemohla toto prostredie obísť vojna. Najskôr v podobe transportov Židov, neskôr príchodom Nemcov do dediny po vypuknutí povstania, až po tragédie, ktoré sa na trati odohrali – chlapec Matúš vidí v dobytčiakoch smutné tváre, ľudí odsúdených na práce v koncentračnom tábore, nemecký dôstojník mu zastrelí psíka Džonyho, kuľhavému Franckovi – samotárovi zoberú jedinú lásku – kone, srnček Očko stratou svojho života zachráni život ruského utečenca Ivana. No aj napriek týmto obetiam žije dedina i hradlo čulým ruchom, pestvami detí i veselými zvykmi, medzi ktoré patrí tiež zabíjačka. Človeka tu nemožno len tak zastaviť...
Anton Straka venoval knižku Starý otec, Džony a ja svojim vnúčatám a deťom školského veku. Upozorňuje, že na svete býva aj nespravodlivosť. Treba sa proti nej postaviť. Výstižné sú v knižke aj citlivé ilustrácie Miroslava Daubravu.
Ladislav Hrubý
