bie vegetatívneho kľudu, kedy bol čas na svadby a zábavu. Vo viacerých obciach jednou zo spoločenských udalostí bolo chodenie Turoňa. Medzi Troma kráľmi po fašiangy chodia piati mládenci s turoňom po dome. Prihodí sa, že zájdu aj do susedných dolín, ale to je zriedkavý prípad, lebo každá dolina tento zvyk praktizuje s miestnymi odchýlkami. Úlohy má každý jednotlivec presne vymedzené. Stredom pozornosti je turoň. Turoň predstavuje hlavu kozy s rohami, nastoknutú na 2,5 m žrdi. Žrď s jej nositeľom je v mechovom obale ovešanom zvoncami.
Ďalšími postavami boli strelec, mäsiar, vyberač s košom na dary a panghart. Panghart bola maska, ktorá nosila z handier urobenú bábiku zavinutú v handrách, alebo perinke – pangharta. V Skalitom chodilo až 15 masiek. Hlavné postavy boli medveď, čert, slameňák, potom žobráci, cigáni a nesmeli chýbať ani muzikanti harmonikár, basista, huslista. Mali rôzne oblečenie a na hlavách papierové, respektíve kožené masky.
Maskované postavy chodili z domu do domu. Najskôr na dvore zaspievali pieseň, v niektorých dedinách sa musel turoň alebo cigánka pováľať po hnoji, aby mal gazda dobrú úrodu. Potom vošli dovnútra najskôr cigán a cigánka a žobrali od domácich potraviny – vajíčka, slaninu, klobásy, ale aj obilie. Popritom sa gazdinej pováľali po perinách. Za nimi vošli všetky masky a vinšovali gazdovi a gazdinej zdravia, šťastia, požehnania na roliach, poliach, záhradách po všetky ďalšie roky: „Lebo nos tu Pánbog neponechol len na jeden rok, ale nos tu ponechol na viencej rokof„.
Po vinšovaní obdarovali domáci turoňov rôznymi poživatinami. V iných obciach na Kysuciach – napríklad v okolí Čadce chodili obdobné maskované skupiny „Po kobelici„. Taktiež dominantnou postavou bol „kôň, potom cigánka s deckom, gazda a muzikanti a pod. Podstata obradu bola obdobná ako u turoňov. Pri odchode z domu ďakovali gazdovi za obdarovanie piesňou: „Ďakujeme Vám za vaše dary, čo ste nás nimi obdarovali, aby ste mali telo meriček, čo ste nám dali ovsa zrnečiek.„ Gazda nosil so sebou vysokú palicu na jednom konci zašpicatenú, na ktorú si napichoval slaninu. Ostatné poživatiny nosili nosiči v košíkoch. V Rudine napríklad chodili takéto masky tri dni pred fašiangami. Koniec fašiangov koniec zábavám, radovánkam, svadbám. Gazdinky už pred popolcovou stredou vyčistili a vyparili všetok riad od mastnoty, pretože nastupoval prísny pôst. Pre mladých nastal čas poslednej zábavy pred pôstom, a to je pochovávanie basy. Basu pochovávali v utorok večer pred popolcovou stredou. Do polnoci hrala muziku, o polnoci sa položila doprostred miestnosti basa a okolo nej sa postavili „plačky„ a farár (preoblečený miestny mládenec). Plačky vykladali „Čo si nám to milá basa urobela, kec si nás tak všetkých smutných zanechala. My budeme smutek nosic, všetkých svätých vrúcne prosic, aby sme sa na Veľkú noc mohli pri tebe točic.„ (ih)