Lekári nás neustále presviedčajú, že prechádzky sú prospešné, lebo udržujú kondíciu a upevňujú zdravie. Chodiť po prírode sa však dá iba vtedy, keď vonku svieti slnko, hoci aj zubaté a nefúka príliš silný vietor. No predstavte si, že by ste mali ísť na prechádzku, keď sú vonku pľušte, alebo keď sa na poliach a v záhradách blázni víchor. Ten je najhorší, pretože sa nedá pred ním ukryť a bez váhania prenikne až do kosti. Vtedy nepomôže ani slivovica, mám to vyskúšané. Raz som bol na takom zdravotnom pochode aj so svojou starou, keď znenazdajky začalo podúvať. Čím ďalej silnejšie. A napokon až tak, že starej dvíhalo sukne. Bol by som sa aj zasmial, ale mi úsmev zamrzol v tvári. Odvtedy chodím do prírody so psom...
V jednej dedinke, učupenej medzi horami, býval istý Vinco. Mal dosť početnú rodinu. Na konci roka vždy zaobstaral pekný stromček, aby sa Vianoce vydarili, a na Silvestra mal taký zvyk poriadne zapiť starý rok, aby bol ten nový šťastnejší a veselší. Niet divu, že sa z tých trúnkov len ťažko spamätával. Ba si vypil aj na sviatok Troch kráľov a spieval svoju obľúbenú pesničku Dobre bolo Kubovi, Kubovi, pokiaľ bol mladý...
A práve v období onoho trojkráľového sviatku nastala po veselí nedeľa. Vinco dospával noc a jeho stará, volala sa Hedviga, poslala deti von, lebo bol slnečný deň. Ten rok sa začínal suchom – nikde nebolo vidieť sneh, možno sa ukrýval len voľakde na kopcoch. Deti postretali kamarátov a spolu sa vybrali do lesa. Mali so sebou aj psa. Prešli lesnou cestou a zastali na jednom malom rúbanisku. Starší chlapci oznámili ostatnej mládeži, že si na chvíľu oddýchnu. Jeden z nich vytiahol tabatierku so šúľanými cigaretami. Ponúkol fajčiarov. Teraz bolo treba cigarety zapáliť. Lenže na rúbanisku dul neobyčajne silný vietor. Sfukoval zápalky jednu po druhej. Až napokon veliteľ našiel trs suchej trávy a zapálil ho. Neprebehla sekunda – plamienok sa pod náporom vetra premenil na obrovský plameň. Rýchlo sa začal šíriť po priestranstve. Vtedy veliteľ poslal dvoch chlapcov aj s malými deťmi do dediny zburcovať rodičov. Ostatní hasili čečinou oheň. Povráva sa, že celá dedina v to nedeľné popoludnie dospávala včerajší deň, ale keď občania počuli, čo sa deje, mnohí z nich išli pomôcť. Nedobrovoľnú túru v studenom počasí museli chtiac – nechtiac absolvovať aj Vinco s Hedvigou. Akurát čo každú chvíľu oddychovali a lapali dych. Vinco vraj vtedy na čerstvom vzduchu načisto vytriezvel. Oheň napokon zastavil sneh, ktorý sa udržal okolo čistiny v tieni stromov. Ľudia z dediny sa mohli poprechádzať už len po dymiacom zhorenisku.
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová