ávnostnou róbou ani nevolajte tancmajstra, aby vás naučil patričný „pukrlík„. Reč je o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi. Týmto bude stačiť, keď pripravíte chutné koláčiky. Ak ich bude sprevádzať aj Kubo, možno si zoberie nejaký groš. Iba ak by ho po ruke krídlom udrel anjel, ktorý vie, že Kysučania to budú mať tento rok, rovnako ako ľudia v iných kútoch Slovenska ťažké, a tak im je dobrá každá korunka. Nuž ale na kriedu, ktorou vám napíšu 20 G + M + B O4, prispieť môžete. Napokon, ani králi to dnes nemajú ľahké. Veď aj kráľovské pokladnice zívajú prázdnotou. Pôvodom cudzinci Gašpar, Melichar a Baltazár, v súčasnosti prechodne žijúci na Kysuciach, zvyknú takto vinšovať: „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ znáša. My sme hviezdu uvideli s Kristom Božím narodeným.„ A teraz niečo o tradícii. V tento deň kresťania zvykli svätiť takzvanú trojkráľovú vodu. Ňou potom vykropili obydlia, stajne, naplnili sväteničky a odložili i do fľašiek, pretože rok sa vraj táto voda nepokazila. Niekde dávali svätiť aj soľ, sviečky a kriedu. Soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred strigami, sviečku zapaľovali pri zomierajúcom, alebo počas búrky. Kruh nakreslený posvätenou kriedou bol miestom, kde nemali prístup žiadne zlé sily. Všeobecne všetky trojkráľové sväteniny sa používali ako ochrana proti zlu, démonom a živlom. Traja králi boli posledným dňom vianočných obchôdzok koledníkov. Zaspievali koledu, pomodlili sa, napísali iniciálky a letopočet nad dvere a nechali sa pohostiť domácimi. V minulosti chodil väčší sprievod a dokonca hrával zinscenované hry. V sprievode nechýbal ani pán farár či učiteľ. Mládež trojkráľový večer oslavovala, ako inak, zábavou, ktorá niekedy pokračovala aj na druhý deň. Iveta Hažíková
Foto: Dr. Jaroslav Velička)
