k množstve. Žiaľ, miera býva častokrát úzkoprofilovým tovarom a ak ju aj niekto vlastní, rád ju pri popíjaní stráca. Zaujímavé je, že čím viac ľudí je bez práce, tým plnšie sú krčmy, tým viac koruniek sa nájde na zapíjanie žiaľu. A výsledok? Lomenica v domácnostiach, opilci na uliciach. Voľakedy, keď takto posmelený človek obťažoval ostatných, privolali naňho políciu. Tá ho pekne odšikovala na záchytku, kde ho patrične umiernili a za dve stovky aj prenocovali.
Dnes túto užitočnú vymoženosť nemáme. Opilca, ktorého nájdu ležať na ulici, odvedú na pohotovosť, aby nebodaj nemal nejaké zranenie. Cestou sa preberie, začne vyvádzať a tak v čakárni u lekára má, prirodzene, prednosť pred skutočne chorými. Prípadne môže počas spisovania zápisu pobudnúť na policajnej stanici. Keďže policajti nemajú právo ho zadržať, ide domov alebo na ulicu a pokračuje vo vystrájaní. Zdravotníci sa záchytky vzdali, obce na ne nemajú peniaze. A pritom by sa niektorým nespratníkom pobyt v nej zišiel ako soľ. Navyše by neotravovali po uliciach. Napokon ani doma, pretože ak si niektorá žena nevie rady s opitým mužom, posledným zúfalým pokusom je privolanie polície. Tá ho však prepustí a čo myslíte, čo urobí opitý muž? Ide domov, cestou si ešte „dotankuje„ spotrebované pohonné hmoty a ženu vylomí za opovážlivosť. Veď kto to videl, na vlastného muža volať žandárov? (ih)
