lšie, ľudia akosi mali k sebe bližšie. Na Kysuciach sa však niektoré dobré zvyky udržali.
V jednej z mnohých dedín a dediniek žijú dvaja ľudia, vlastne jeden manželský pár. Deti už boli povydávali, povyletovali ony z hniezda, a tak ostali na Štedrý večer sami. Spravili si štedrovečernú hostinu a zapili ju hriatym. Kapor na víne bol však taký veľký, že po večeri ostala z neho polovica na pekáči. Potešili sa darčekmi od Ježiška. Samozrejme, ako ostatní ľudia, ktorí sú na Vianoce sami, boli skôr smutní ako veselí.
Ale potom sa rozkrútil hotový kolotoč. Pribehli k nim deti s koledami, vnúčatami a ďalšími darčekmi objavenými pod stromčekmi. Aj deti a vnúčence boli obdarované Ježiškom.
V dome vládla radosť. Potom všetci vospolok navštívili ďalšiu chalúpku, kde žila babka a prababka. Pod starorodičovským stromčekom opäť čupeli – darčeky. Rozprúdila sa vrava. Dospelí si ulizovali z pohárov a pohárikov a deti skúšali odolnosť hračiek. Okolo polnoci sa všetci vrátili domov. Naši dvaja ľudia, onen jeden manželský pár, ostali opäť sami. Chlap mal taký zvyk, že keď si viac vypil, rozprával sa sám so sebou. Aj teraz si začal v mysli približovať kadejaké situácie, na všetko spomínal, žene nadal, že sa oň nestará, svokre zas, že mu dala takú ženu – všetci boli zlí, len on bol dobrý. Žena svojho muža poznala, nuž hneď na začiatku jeho monológu zaliezla do postele. Už-už spokojne zaspávala, keď ju zrazu zo sna vyrušilo – ticho. Čo sa stalo? A vtom sa z vedľajšej izby ozve neznámy hlások: „Pchochím ťa pekne, Bechuška moja, poď mi chýchlo pomôcť! Dusím sa...„ Žena vstane z postele a ide do obývačky. Vidí svojho chlapa ako stojí pod lustrom. Ústa otvorené ako vráta, lapá dych. Pochopila, že jedol kapra a v hrdle sa mu vzpriečila kosť. „Aha, teraz som ti Beruška! A pred chvíľou som bola, bola...„ Keď však videla útrpný výraz v chlapovej tvári, zľutovala sa a kosť z hrdla vytiahla nožnicami. Kapor na pekáči vraj vtedy nespokojne pleskol chvostom...
Ladislav Hrubý
