skorého rána „šinuli„ hlúčiky ľudí, aby mohli obdivovať výrobky domácich majstrov a zručných gazdiniek. Vianočné trhy ľudových remesiel pripravilo Kysucké osvetové stredisko, Dom kultúry a neinvestičný fond Ženy Kysúc. Prezentácia a praktické ukážky výroby a zdobenia klasických, v domácnosti veľmi potrebných výrobkov, sa vydarila. Tí, čo neprišli, môžu ľutovať. Radosť bolo pozerať na zručné ženičky, s akou chuťou a skutočným fortieľom háčkovali prekrásne obrusy, malé dečky, či iné čipky. Zahanbiť sa nedali ani majstri – rezbári. Nie je to jednoduché vyrezať obyčajnú misku, ale ako hovoria títo majstri všetko sa dá naučiť, keď sa chce a je záujem. Kúpiť ste si mohli výborné perníčky, prípadne elegantne naaranžovanú vianočnú ikebanu. Štamgasti sa zastavili pri stánku s medovinou. Hovorí sa, že kto sa jej napije, veľa rokov požije...Kúpiť sa dali aj prekrásne lovecké dýky, nože, čo zaujímalo najmä mužov. Sortiment bol skutočne bohatý. Ako konštatovali viacerí návštevníci, je dobré, keď sa organizujú takéto trhy, na starých majstrov by sa nemalo zabúdať. Nech aj mladšia generácia vidí, ako sa museli ich dedovia trápiť. „Nuž remeslo sa v rodine dedilo. Veľký výber nebol a rodičov sme museli poslúchať. Dnes je to podstatne iné. Boli sme skromnejší a to dnešnými mladým chýba,„ povedal 68 – ročný dôchodca zo Žiliny Ing. Juraj H. Keby sme sa opýtali mladých slečien, či vedia štrikovať alebo háčkovať, dostali by sme vo väčšine prípadov odpoveď, že ich to nemal kto naučiť, prípadne, že ich to nebaví. „Naučila som sa háčkovať už dávnejšie. Našla som si k tomuto remeslu vzťah a dnes sa mu úspešne venujem,„ hovorí Dana Daníková, rodáčka z Kysuckého Nového Mesta. Pri takýchto podujatiach si vymieňajú skúsenosti, poradia sa, prezradia čo – to o najnovších vzorkách. Vianočné trhy končili v neskorých popoludňajších hodinách a niektorí oneskorenci smutne konštatovali, že mohli trvať aspoň o jeden deň viac...Text a foto: Vladimír Kollár
