deň. Druhým takým tajomným bol Ondrej – 30. novembra. Podľa počasia v tento deň predpovedali naši dedovia počasie na ďalšiu časť roka. Sneh, ktorý napadol na Ondreja, vraj žitu nehovel a ľúbil zjesť ražný chlieb. Aké počasie bolo v tento deň, malo byť po celú zimu. Aj úrodu zvykli ľudia predpovedať podľa toho, ako bolo na Ondreja. Ak v ten deň hrmelo, malo byť málo orechov. Kvapky na stromoch predznamenávali dobrú úrodu ovocia. Tú si občas vynucovali aj trasením plotov.
Ondrej bol však bohatý najmä na veštenie ženby či vydaja. Veštci verili, že osud človeka je daný už pri narodení a odvtedy je známy i ten, s ktorým prežije život. Prostredníctvom veštby sa o nich dali zistiť niektoré podrobnosti. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Do kúskov cesta zakrútili dievčence lístočky s menami mládencov a pohádzali ich do vriacej vody. Ten kúsok, ktorý prvý vyplával, muselo šikovne vyloviť. Prezradil jej meno nastávajúceho. Na Kysuciach zvykli dievčence chodiť k potoku a v ruke niesli trošku múky. Pomodlili sa, ústami nabrali vody a vypustili ju do múky. Umiesili cestíčko so slovami: „Pečiem chleba, nemám dreva, nech mi ho voda prinesie.„ Ak k nej priplával akýkoľvek kúsok dreva, znamenalo to, že bude do roka nevestou. Iným praktizovaným úkonom vešteckého významu bolo liatie olova, ktoré vystriedalo pôvodné liatie vosku. Na kovovej lyžici sa zohrialo olovo a roztopené sa vylialo cez ucho kľúča do misky s vodou. Podľa toho, aký tvar mala stuhnutá masa alebo aký tieň hádzala na stenu, dalo sa vydedukovať, čím bude nastávajúci ženích, prípadne aké spoločenské postavenie bude mať. Nedarmo sa hovorí, že od hladu máme vidiny. Možno preto sa na Kysuciach dievčatá na Ondreja celý deň postili. Na noc si potom uviazali vlastnoručne upradenú niť a ten, o ktorom sa im snívalo, za toho sa mali vydať. Dnes už nikto nevie, či to bol dôsledok hladovania alebo čarov.
Iveta Hažíková