(dokončenie z minulého čísla)
tavenie sa (expozícia) bolo odstupňované a opakované. Všetky situácie a objekty (strachu) sa zoradia podľa stupňa náročnosti. Začína sa od najjednoduchších situácií. Tie je možné včleniť do bežného života. Vystavenie prebieha najskôr v predstave a potom naživo. Ak vyhýbanie sa postupne ustúpi, strach sa začne zmierňovať. Pri expozícii dochádza v prvej fáze k narastaniu úzkosti, potom príde fáza, kedy sa tieto pocity držia na určitej hladine a napokon začnú klesať na prijateľnú úroveň. Ide o akési „otužovanie„. Efekt pri spolupráci pretrváva. Hlavným cieľom liečby týmto postupom (ako i ďalšími) je, aby sme dokázali čeliť situáciám, ktorým sme sa predtým vyhýbali. Udržanie dosiahnutých zmien je hlavnou výhodou týchto postupov. Existujú i ďalšie, ktoré posilňujú dosiahnuté efekty. Ďalším cieľom liečby je, aby sme dokázali v budúcnosti sami zvládať strach (napr. sám cestovať a pod.). Treťou oblasťou, ktorou môžeme ovplyvniť strach, sú metódy zamerané na poznávacie procesy (kognitívne). Pričom všetky oblasti (telesné príznaky, jednanie, myšlienky) tvoria nedeliteľný systém. Zmeny v jednej vyvolávajú zmeny v ďalších. Ide o poznávaciu zmenu (kognitívnu reštrukturalizáciu). O určenie a uvedomenie si tzv. automatických negatívnych myšlienok. Uvedomenie si, ktoré myšlienky v nás vyvolávajú nepríjemné emócie (strach). Ďalším krokom pri tomto postupe je spochybnenie ich platnosti (kognitívnych omylov), nájdenie reálnych odpovedí v protipozícii negatívnych myšlienok. Nájdenie odpovedí na „ohrozujúce situácie„. Napr. nerobíme unáhlené závery? Nepletieme si fakty s našimi myšlienkami? Komplexným postupom je v poslednej etape posilňovanie sebadôvery, odolnosti voči stresom, záťažovým situáciám.
PhDr. Ivan Zbojan, klinický psychológ
