j kosti. Nečudo, veď jej sviatok slávime v rámci takzvaných stridžích dní, takže malý etický kotrmelček by sme jej eventuálne, ako bosorke, mohli prepáčiť. Malý áno, ale ten, ktorého sa dopúšťa v posledných rokoch, veru nie. A síce ten, že je patrónkou nielen usilovných, pracovitých baníkov, ale aj tunelárov. A slovo tunelár má na Slovensku v ostatných časoch iný význam, ako pôvodne malo. Nepredstavíme si pri ňom šikovných razičov prieskumných štôlní tunelov, ale nezdarených, nepoctivých zbohatlíkov, ktorí útroby firiem dokonale očistili nie od zbytočnej hliny, skál a nečistôt, ale od akýchkoľvek financií, hmotného majetku. Tak, Barborka, zdá sa, že ochrannú ruku nedržíš nad tými pravými. Len si spomeň, baníkov odvšadiaľ prepúšťajú, nedávajú im výplaty. Aby na seba upozornili, nevyfárajú a nocujú v tmavých baniach. Ostávajú im mozoľnaté, zrobené ruky, zanesené pľúca, doma hladné krky. Zato novodobí tunelári si hovejú v pohodlí prepychových príbytkov. Nie je to žiadna sranda, žiť v neustálom prebytku, a tak, keď ich stereotyp unaví, odskočia si na dovolenku k moru či zalyžovať do Álp. Ich deti sa nemusia uspokojiť s oblečením po starších súrodencoch či úhrabkami na večeru. Barbora, Barbora. Mala by si si vstúpiť do svedomia. Lebo v opačnom prípade na teba budeme musieť žalovať tvojmu najvyššiemu. Ten mal predsa s tvojím patronátom úplne iné úmysly. Nečakaj na čas, keď baníci stratia k tebe aj zvyšky úcty a pomáhaj. Iveta Hažíková
