me„, zbledol od strachu a pod. Takto hovorová reč zachytáva, čo sa deje v tele, keď sa bojíme. Stratégie zamerané na liečbu fóbií –strachov tým ukazujú východisko pre ovplyvňovanie telesných príznakov. Základné metódy, ktoré sa používajú k dosiahnutiu stavu telesného uvoľnenia, spočívajú v uvoľňovaní kostrového svalstva (relaxácia). Taktiež v kľudnom kontrolovanom dýchaní (ukľudňujúce dýchanie). Prehľad jednotlivých metód by bol rozsiahly. Používanie relaxačných metód dokáže zmierniť úzkosť, strach. Avšak pri pravidelnom a nacvičenom používaní. Nácvik svalovej relaxácie spočíva v riadenom postupnom uvoľňovaní jednotlivých svalových partií. Začína sa s nácvikom v kľude a postupne i v činnosti. Stavy úzkosti, strachu bývajú spojené so zrýchleným povrchným dýchaním (tzv. hyperventilácia). Pokiaľ dokážeme v stave strachu kontrolovať a skľudniť svoje dýchanie, znižuje to mieru úzkosti, napätia. Je vhodné tieto postupy si osvojiť pod odborným vedením. Druhou oblasťou, ktorou ovplyvňujeme frekvenciu a intenzitu strachu, sú metódy a postupy zamerané na ovplyvnenie svojho jednania. Namiesto neprimeranej reakcie (napr. vyhýbanie sa situáciám vyvolávajúcich strach) sa vystavujeme (epozícia) postupne obávanej situácii. Ak sa podarí zmeniť tendencie uniknúť, odtiahnuť sa alebo vyhnúť sa strachovej situácii, získavame možnosť naučiť sa, že tieto situácie nemusia byť nebezpečné (napr. strach z pavúkov). Liečba vyžaduje opakované vystavenie sa situáciám, v ktorých zažívame strach. Cieľom je odbúrať alebo zmierniť strach.
PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ
