m Novom Meste ako jedno z ôsmich detí v rodine ižmára a roníka. Po gymnaziálnych štúdiách pokraoval v štúdiu teológie a v roku 1889 bol vysvätený za kaza. Pôsobil ako vychovávate v Orlovom, od r. 1891-1899 ako kaplán v Dlhom Poli, v Kysuckom Novom Meste v rokoch 1899-1904 a ako rímsko-katolícky farár v Hornom Vadiove do r. 1929. Odtia sa vrátil do rodného Kysuckého Nového Mesta.Andrej Majer sa zaal básnicky prejavova už poas štúdií. Najskôr svoje básne publikoval v asopisoch a novinách ako Slovenské pohady, udové noviny, Národné noviny, iernokažník, Tatranský orol a pod. V kolíske slovenských drotátov - v Dlhom Poli zaína svoju osvetovú a buditeskú innos. Z jeho básní vyviera odpor k maarskému útlaku, háji národné , humánne a sociálne postavenie slovenského udu. V básnickej tvorbe sa odráža život dedinanov, drotárov, remeselníkov, pozná dokonale každodennú drinu kysuckého roníka a to všetko vyjadruje prostredníctvom básní: HANDRÁR, SKLENÁR, PLTNÍCI, NA SALAŠI, KOPAKA. Hornému Vadiovu venoval básne DO HÔR, HORY, LASTOVIČKY, ĽALIA, MÁJ z cyklu veršov ZPOD ĽADONHORY. Andrej Majer patril k tzv. medzigeneračnej vrstve básnikov, ktorí vypĺňali priestor medzi Hviezdoslavom a poéziou slovenskej moderny. P.O.Hviezdoslav sa s Andrejom Majerom poznal osobne, o ich priateľstve svedčí ich vzájomná korešpondencia. Vplyv P.O.Hviezdoslava na jeho tvorbu je nesporný. V roku 1925-26 vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave zbierku jeho tvorby pod názvom SPISY BÁSNICKÉ DLHOMÍRA POĽSKÉHO v dvoch zväzkoch. Andrej Majer zomrel 28.decembra 1935 v Kysuckom Novom Meste. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa.
V roku 1995 vydala Kysucká knižnica pri príležitosti 130. výroia narodenia Andreja Majera životopisný medailón s ukážkami básnickej tvorby pod názvom BÁSNIK RODNÝCH KYSÚC.
RODISKO
Kysúc Nové Mesto,
milená ty môjmu srdcu obec, blízka!
V lone tvojom úsvit vzniku môjho jesto,
pevca tys’ kolíska
Vôkol vrchy, viesky,
miazgavé a venia smreky, bory, jedle.
Zelených po stráach oviec shon, kráv rezký
preberá si v jedle...
(úryvok)
Spracovala: S. urná
