erajúci stovky metrov, či svieti slnko, fúka vetrisko, alebo sneží. Áno, reč je o poštároch. Vo štvrtok 9. októbra mali aj oni svoj deň. Bol totiž Svetový deň pošty. Podľa informácie Ing. Zuzany Cyprichovej, vedúcej odboru poštovej prevádzky SPP Žilina, v kysuckom regióne je 246 zamestnancov pôšt. Ich práca je spojená so zodpovednosťou, v neposlednom rade i náročnosťou. Vyžaduje si tiež dobrú „kondičku„. Veď taký doručovateľ denne prejde okolo 12 až 15 kilometrov, v niektorých lokalitách aj viac. Aj keď majú možnosť používať služobné bicykle, väčšina dáva prednosť vlastným končatinám. Mnohí musia totiž prekonávať ťažké terény, kde by im tento dopravný prostriedok bol nanič. Aj tí, čo chodia po sídliskách, ich príliš nevyužívajú, pretože sústavné zamkýnanie a odomkýnanie by ich obralo o čas. A niektorí zákazníci si na dochvíľnosť svojho poštára potrpia. Počas zimných mesiacov bicykle podľa interných predpisov ani používať nemôžu. Ako nám povedala Ing. Cyprichová aj keď ide o ťažkú prácu, je o ňu záujem. Napokon, pri súčasnej nezamestnanosti, a Kysuce výnimkou nie sú, sa ani niet čo čudovať, že ľudia sú radi, ak nejakú robotu vôbec zoženú. Aj keď o „nejakej„ v tomto prípade hovoriť nemožno, pretože má stále svoju „vážnosť„. A tí, čo chcú túto profesiu vykonávať, musia takisto spĺňať určité kritériá a prejsť odborným kurzom. Štatistika hovorí, že najčastejšími pracovnými úrazmi sú v tejto „branži„ uhryznutia psom. Ing. Cyprichová dodáva ešte ďalšie spojené s pádmi, pošmyknutiami sa a podobne. V minulosti bolo možné aj podľa farieb obálok predvídať, akú správu poštár nesie. Romantické ružové, bledomodré či žlté však vystriedali klasické biele. Ako hovoria poštári, dnes sa už zaľúbenci preorientovali na mobilné telefóny a esemeskovanie. A tak dievčinka vyzerajúca z okna poštára je už zrejme minulosťou. Nuž doba ide dopredu. Poštárske remeslo bude však určite naďalej zohrávať svoje nezastupiteľné miesto v našom živote. A poštár zostane vždy vítanou personou v našich domácnostiach. Aj keď neprichádza ako k našim predkom na koči a s trúbkou.
Iveta Hažíková
