. Po štúdiách na právnickej fakulte v Kluži pracoval ako advokátsky koncipient v Bytči, v roku 1911 si otvoril advokátsku kanceláriu v Čadci. Po I. svetovej vojne v roku 1919 sa vracia do Čadce, kde zakladá v tej dobe jediné kysucké noviny - nestranný dvojtýždenník Kysucké hlasy s rubrikou Kysucká trúba (1927). Noviny mali podtitul Miestny spoločenský, hospodársky, osvetový spravodaj na obranu záujmov kysuckého kraja. Jozef Hranec bol ich vydavateľom, majiteľom a zodpovedným redaktorom. Prostredníctvom týchto novín bojoval proti alkoholizmu, proti vtedajšej kysuckej biede a za zvýšenie životnej úrovne. Do novín prispievali dr. Ivan Hálek, Milan Janota, Ondrej Jariabek, J. Lendvai a i. Noviny prinášali aj správy o ťažkých pomeroch kysuckých vysťahovalcov v Amerike a západnej Európe, informácie o podujatiach kysuckých ochotníckych divadiel a iných spoločenských podujatí. Počas svojho pôsobenia v Čadci sa Jozef Hranec pričinil o založenie miestneho odboru Matice slovenskej a o výstavbu Palárikovho domu v Čadci. Po odchode do Topoľčian redigoval Jozef Hranec noviny na diaľku ešte jeden rok. Noviny zanikli pre finančné ťažkosti v roku 1933.
V Kysuckej knižnici v Čadci sa nachádzajú Kysucké hlasy - ročníky 1931, 1932, 1933 a fotokópia ročníku 1927 a sú k dispozícii k nahliadnutiu pre používateľov knižnice.
Na ukážku úryvok z 1. čísla Kysuckých hlasov zo 17. septembra 1927:
„Veľké Kysuce - slabý hlas,
tak je to s nami doteraz. Kraj veľký, ešte väčšia jeho bieda, najväčšia však jeho bezmocnosť, že o svojej psote nevie kričať tak, aby ho počul aj šíry svet. Tejto bezmocnosti najlepšie odpomáhať môže jedna z najväčších veľmocí sveta: to je tlač. Pomocou dobre písaných miestnych novín naše rany a volanie môžeme vyniesť pred verejnosť i na také miesta, kam ináč naše domáce náreky nepočuť. K tomuto účelu potrebujeme založiť tento časopis...„J. Kysučan Podvysocký (Jozef Hranec)
Spracovala: S. Ďurná
